Carlos Martínez Gamba Piririta ñe'ê Natalia Krivoshein de Canese-pe §uarã Kuarahy ijyvate jeýma hína ha Toñi ñe'îra gueteri ogueru oréve ytaku rokay'u ha§ua, "para la diaria comunión del mate”, he'iháicha doytor Varvúde Varriénto, ñe'êpotyete, direytórva Sanatório "Majo”pe, omba'apohápe umi médiko paraguái oñemuñamba'akue rrevolusiõ kuarentaisiéte riremi. Doytor oñepyrû ohenói Toñime aña ñemomemby pa'ûme (upéva rehe ña Xero, aokytyha peteî upépe omba”apóva, lája vai, ohenóimi ipatrrõme "aña partéro”), ha upekuévo ombojehe'a ha ombojerova, ijepokuaa tujaitépe, mokõive ñe'ê oipuru tapiáva: -Toñi, ndé añamembyre, epu'ãpy...! ¿Qué esperas para levantarte...? ¿Invitación por tarjeta...? Epu'ã ha'e niko ndéve, umi trrápo ky'a apytégui, térãpa reha'arõ reína Xúda jehapy...! Ikatu'ÿva ché aikuaa mba'éicharõpa ojoajúne Xúda jehapy ha doytor py'aguapy'ÿ (che retãme, jepivénte Xúdape ojehapy, Semána Sánta pahávo, térã oime ra'e sánto ára vy'apaguasúpe, jepémo Xuda, hi'ã chéve, ipoipiete voi ojejuvy). Opáichavonte, doytor, ojapura vove, katuetei Xudakáire imandu'áva. Ikatu mba'e nune, imitãmi ramo gueteri, oha'arõmi tuicha py'a'angata reheve, plásape, xenteita pa'ûme, upe tata rendy, vómba ha mbokavícho ñembokapu, henyhêvagui maldisípulo rete hû, tyvyta morotî, rova kucha'ã, rembe pytãite. Aroviasénte ché kóichane hague, ko aroviáva chembojevýgui avei che kyhyje tujaite peteîme, che mitãngypegua, handaha'éiri aipo doytor Varvúde Varriénto omombe'u rehe chéve mba'eve. -Ne'îra rekay'u piko peichate peve ndepochy -ha'e ichupe, jepe che paíno. Py'ÿimi polítikare rojodihkuti ha upéicha rupi nambojeroviaguasuvéima, yma guaréicha, atupãnói ramo gueteri ha ha'e cherovasa, jepe ipa'irayhupa'ÿ, ovihpo marangatu peteîcha. Ha ijáma katu doytórpe he'i jeývo chéve hetã ñemosê remimo'ã rehegua, ichapîmbaitémava: -¡Es la única manera de sorber los zumos de la añorada tierra, ñande pire ñekytîngua rupi osêva...! Ha upepevénte, ohechakuaágui che rováre ajaheitamaha hese, ahenduvese'ÿgui siê jeyháma, ika'apota ñe'ê yvoty ñemoheñói: -Aikuaáma aína ché mba'e jeýmapa upe ereséva. Ymavémi, reipuru ñe'ê poravopyrekuete hyapúrente. Ko'ã§a katu nanemandu'aporãvéimai eréva rehe, ha mantereietereíma neñe'ê'atã ryryipachéve.. Hembÿntema ndéve, ndetujakuévo, doytor Sesílio Váeicha, rejapo vérso ha, aipota térã aipota'ÿme ché, rehenduka chéve... Toñi katu nopu'ãiri, jepe doytor ha ché tuicha rojoja'o. Doytor ojepy'apy ñepyrû -Toñi niko opu'ãvoíva-, ha oñemo§uahê upe kotymi meve okehápe iîsekretário”, oikóva hasÿva rerekua ramo avei, jepépa ipíntare jahátarõ nga'u, ja'éta voi hese ha'eha mondaha vai peteî mba'e. Antóño oguapy hína ikotymíme, henimbe rembe'ÿpe, hesa yvýre, akuruchîmi. -Epu'ãna, che ryke'y! Anichéne ndé avei, kapitã Venítehicha, arakuépe tepoti ha pyharekue katu mbopi... No seas pues así... Kapitã Veníteh niko kõhpirador tujá peteî, po'a'ÿete, upe sanatóriope oúva ojatora, guyryry oîvape guive oñemoingéva, katuetei opa jeýva jepillápe, ka'îrai ha ñembyepotípe, oime'ÿ ramo jejukápe. Nombohováiri doytórpe Antóño. Hesa'yju ha rehechakuaa porãve hese heko vy'a'ÿjepivegua -tyre'ÿmi. Upéicha rehecha aja, hesakãmba ndéve upe kuimba'e rekove haíeñomi, ha maymáva kuimba'e ha'eño rekovekuemi uvei ave, nda upe kuimba'e rekove añóiri. -¿Estás enfermo, o qué? -ha oñemoñe'ê rory, re'ête asyó. Mba'éiko ojehu ndéve, che ryke'ymi... Chéventena emombe'upa, emombe'u chéve nde py'aremimbyasy...! Oime nune Toñi noñe'êmo'ãvéima ojehasa peve ichugui ipirevaikue. Roikuaa rasapáma, oré avei, upe hekokatu, Toñi ojaho''vape ijyvypegua mba'e te'o kirîrime, ha ñaimo'ã ku ichupe opy'apýva upe mbarete ohai va'ekue hováre pane vore peteî, ikatu'ÿva oñembojevy. Roguerovia'ÿ ha§uáichane, Toñi oñe'ê sapy'a peamo ipahávo: -Añandu amanotaha... Mba'e peje ramo, ahase che rógape... -îAhase che rógape”, he'i mitã... Anína erétei vyrorei, che ryke'y. Ñañepyrû ha§ua, neremanomo'ãi gueteri ndé, ché ahechaháicha... Mba'éicha piko rejúta remano ko'á§a, ñamanda jey potaitéva ñaína... Ya sabes que el capitán Benítez está metido en la conspiración que, esta vez, en serio te lo digo y tienes que creerme, no va a fallar... Están organizados en células secretas, como los comunistas... -Mbaevéma chéve umi mba'e, doytor. Umi mba'e niko, ha rema'êporã ramo cherehe rehechakuaáta, nachemba'ereheguavéima... Aîma ha'etéva §uarãme... -Ndé eréva, mba'everei meme, che ryke'y... Ha upéi ave, ndé, chéichante avei, nanderógai ha haimetetéma nandevállei... Rejevy ramo mbaíe upeichahágui Karoven'me, mba'e rejapóta peamo. Lomavéko remanóta ñembyahýigui, hombre sin oficio ni beneficio... Oime avei xeneral ha, jepe ituja ha oñemborretiraukáma, oikuaa ramo rejevyha, anichéne vandapúpe oho ehtasiõme ñeru§uaitîvo. Roikuaámava voi sapy'ánte Toñi oñembopy'apeteîha ijevyrãre, ha upéva rehe doytor Varvúde Varriénto -oipota'ÿva avave ojevy, jepe he'i ojehe oikoveha gueteri "ko yvy ápe ári”, oha'arõ asýgui o§uahê upe ára hetãme ikatutaha ojevy -oikuaa avei mba'éichapa oipe'áne hapicha akãgui upe ijevyse, hendape'ÿetéva. -Doytor -ombohovái chupe Toño -xeneral Rramíre niko, ku jaikuaaháicha voi, nde'íriva araka'eve ombopukuaaha mba'eveichagua angu'a, térã mimby, ha tagualambáu jepe ra'e... Ñamboykemi xenerálpe ñane ñemongetágui ha jagueromandu'a jeymi oñondive upe kuimba'e ohechase jeýva iválle ratatî hovy omano ha§ua upéi... Omopirîmbaite doytórpe ko ñomongeta, ha haimete ombyai, omokangy, hetã ñemosê mbarete pahaguemi ipy'apypegua. Jepevémo, ipire'atãmbáma avei ãichagua kásogui, ko'ê ko'ê pukukue rehe ojehechauka jey jeýma ichupe, iñambuete'ÿ rehe hikuái ojuehegui, paraguajokuéra apytépe. Upéva rehe -médiko hekópe -he'i mbykymínte mba'e pohãpa ho'úne isekretário okuera ha§ua. Upéi katu ipochy jey vaicha; oñeme'ê ha'ete voi -ha oréve ave oreme'ê -umi aña kuña ratakua pa'û ñemíme, oñemoî ombyaku y ka'yrã ha ohótama katu ambue hasýva rechávo, ha'é oipohãnóva ka'ygua ipópe ha mombilla ijurúpe. -¿Es algo grave, doctor? -aporandu chéó. Mba'éiko ojehu ichupe... Hasyete hina, ajépa. -Ndoguerekói mba'eve... Nomanoséirinte niko ivallepe'ÿ, kovýro -chembovái, ojepy'apyve'ÿrema ohechauka'ÿ ha§ua hemiandu asy. Upe pyhareve ché ndaháiri amba'apóvo, apytaségui hasýva ykére, ha hese añangareko ha ambovy'ami, ahechakuaáguima -mba'éichamo -upe mba'eguasu vaiete hi'aju ñepyrûmava hína. Mba'eveguasu aikuaa ché ichugui. Oheja haguénte iválle ako opu'ãmba ramo guare hikúai ñu komunal mbojeroviávo. Ha'énte mandu'ave'ÿmema oguereko upe ñepu'ãmba -doytor he'íva rehe, imomba'eseve'ÿvo, "fue sofocado sin pena ni gloria”-, ha oguerojy uvei umi mba'emimínte peamo opyta va'ekue. Piriríta ñe'ê ohy'aimokã ichupe ha ogueraha ha ogueru iñemomandu'a, ára yvyku'i timbokuéicha, umi lóma perõ ruguy ha yvytu ryapu rehe. Ñemomandu'águi hasy ñande rapichami, ha imba'asy omyenyhê ichupe peteî vy'a mitã mba'eichaguágui: -Xeneral Rramíre niko oalambrauka ore ñu komunal. Ha'ete voi, oremoforma rire kuartelpeguáicha ha oremoñenumerauka rire, oreja'o ha oremongyhyje: "Mba'eveichave ramonake che alámbre peikytîtei; ÿrõ, ajúne pohekávo pyharepyterei, che ra'ykúera ndive, pombéroicha, ha pombyepotíne Ñandejára oñekuãñembovava peve chéve”. Ka'arupytû rupi, oñemoî osapukái itarovávaicha ha tyvyrakuérape ohenói: -Cháno...! Pi'i... Pejúpy...! Oñemondese katuete ehtasiõme oho ha§ua trrê ra'arõvo. Roî haguéicha orepu'aka hese ha tupápe romoinge jey, rome'ê rire chupe ore ñe'ê upe ko'ê oúvape rombosako'itaha ijevy Villarríkape, ha upégui ndahasyvéimane Karovení-me oñemo§uahê, a§uietereíma. Oke vaicha Antóño, ha hembesysýi mante. Ha'e niko noñomongetavéima orendive. Oñe'ê umi anguéndie ha'énte ohecháva. Ojevymi pako upe yvy oñemombe'uhápe ymaite guare jehupy... Trrê oñemoa§ui oúvo Villarríka ehtasiõre, ha isapukái asy umi jereygua kuña ha kuimba'épe, omyenyhê mba'eichagua mombyry jehoséguimo... Ha upépe oiméne gueteri ku Niño de Prága kapillami, itapoty ha ysypópe ojaho'íva -ta'anga cha'îngue peteîcha-, yvyty ha'eño ru'ã peteîme opu'ãva, mangari sa'yju mimi oñañuãmbáva, ha upe guive jahechapa Ehpiníllo Lóma róga mimi ha Yakã Guasu syry, ha umi rriél overa vera, ko'ápe ha peamo, kapi'ipytãndy pa'û rupi, ysyry ambuevéicha. Toñi opukavy, oguerovia'ÿre mba'eve... Ojevy upe yvýpe tapiaiténte oñu§uaitîhápemiva iñemomandu'a jeju ha jeho. Ndoikuaáirõ jepe mávapa, katuetei oîne oha'arõva hína ichupe ehtasiõme, ha upe pyhare isy rógape omombe'úne -jasy opu'ã aja, líma sutî peteîcha-, umi mba'e ojehu va'ekue ichupe pytagua retãme: -Amombe'úta peême medikokuéra chembova ramo guare Guenosáirepe. Ché ndapagáiri mba'eve ha, ajalea rire, ome'ê hikúai chéve che pasaxerã añemo§uahê ha§ua Posadahpe makeséa... Cherayhueterei hikuái... -Ha gua'i letrradoite asy...! -Cháno...! Pi'i...! Anítei che año pechereja...! Ore amigo arxentínova oporandu joa hikuái: -¿Qué dice, che? -Y qué lo que va a decir tanto! -doytor opoñe'êjoko, ha hesay pororopaite. Pyharepyte rupi. Toñi hova re'õngue morotî je'opáma. Hi'óra§uahêmbaitéma. Oky pota hína ha Posadahpe noñehenduvéima mba'eveichagua tyapu. Antóño oñe'ê jey oréve mbeguekatuete, ñembyasymi -ikatu niko ore ñembyasýnte ha ha'é oñanduve'ÿma mba'eve-, ijyvypegua okaraygua rekópe, pype ojapasurúva, pype okañýva, mbareteve'ÿ. Upéi hetia'e'imivaicha -"alivio de muerte”nteko, he'i ña Xero-, ha omano. -Ehesamboty katu ñandéve, ho'ysãmba mboyve -he'i doytor ha ojovasa. Orekane'õ joaite vaicha. Toñi ñemano ipohýi ore kanguépe. Yvytu, py'atarova ke'ÿ pepópe, kállere oguahu, ipochy. Ha ipyahêvaicha rohendu, Parana rembe'y kotyo, Guaimi Pochy kotyuo, Pakukua kotyoma, osapukái asy po'i puku ramo upe trrê ohóva hína Paraguáipe.