Ka’i ombotavýrõ guare aguarápe Mombe’urã - Cuento Feliciano Acosta rembiapo Oiko ndaje ka’i rasaitema ombopy’arasy kuñakaraimi peteime. Ombotyaipa chugui y. Péichaje tapia ojapo hese ko’ê porã mboyve. Oipy’apy asy chupe. - Ágante ho’áne che poguýpe ha che haitéma añemboho- rýta hese - he’ími va’êra kuñakaraimi. - Ajapóta ta’anga araity kakuaa porãva ha amoita ykua rembe’ýpe aipohano hagua ko tekove chapime - he’ími pochyvére. Upeichaje, petei ko’ê para para jave, ka’i oñemboja jeýma ohóvo ykuápe oñemotie’y potávo. Ohechávo mba’e hu guasúje oñemboja ijypýpe ha he’i: - Ejei upégui!... Nohendúi vaicha chupe upémarõ hatavê osapukái: - Ejei upégui ha’e ningo ndéve! Nombohováimarõ chupe oito’õ chupe petei saple ha opa’ã hese. - Ndéiko reimo’ã chepopetei mba’a -he’i ha ohovapete karia’y chupe, ipo mokõivéma upépe opa’ã. - Ndéiko reimo’ã ndachepýi mba’e - he’i juku’a kytã’i ha okua hese. upépe opyta vaivéma mitã ka’i - Nereñembohorýi chéne che rehe - hi’ambu ha opyvoi jey. Upépe opyta opóvo ta’anga ku’áre ongyry. - Che rãiko ndaguerekói akaru haguãnte! roisu’uta, roisu’uta!. Oñembohãimbiti ha oisu’úvo chupe opyta omanorõguáicha. Nomyivéima mitã ka’i. Upe javéje oñemboja kuñakarai ha osapukái ka’ipe: - Ymaite guivéma chembopy’arasy reikóvo... hasy peve re’ami che ñuhãme nde tekove tie’y. Ka’i oñemomanoite ta’anga araity ári. - Rei reñembotavy nde mba’e chavi. Che haitéma añembohorymíta nde rehe ko’ágã -Iñe’e pochy kuñakarai. Omoi ka’i ijyva guýpe ha oipykúi hóga rape. Oguãhê, oheka tukumbo ha oñapyti ka’ípe yvyra poguasu óga kupépe oiva rehe. - Epoimíntena chehegui, nachetie’y mo’avéimako araka’eve. - Upéva katu nderu’umo’ãi mante, che karai. Che haitémahí- na ko’ága. Opuka puku hese ha oho oheka ohekáva. Ojecha vai ka’i, ombo- jeko iñaka yvyráre ha oñembyasy. - Ko’ápe aikopáma hese, he’ívo, hesaho sapy’a Aguaráre, oñemboja mbegue katúva oúvo hendápe. - Mba’ére piko rei reína péicha, che iru - Oporandu Aguara. - Namendaséi haguére - ñe’ê ári ombohovái - Lechãi niko chemomendase katuete imemby kuñáre, ha che niko iporarãmo jepe imemby kuña, namendaséi gueteri, aiko porãiterei niko che año. - Mba’e nde piko neremendaséi, che iru. - Amendase, che niko yma guive hapykuéri aikóva. Mba’e piko ajapo va’erã - opuka reipa aguara. - Chejora pya’e aipórõ, toromoi che rendaguépe. - Oima che iru. Ojepokyty kyty ojorámane ra’e hapichápe. ka’i, petei tesapi- rime oñapytisu’u Aguarape. - Ága ojávo nde yképe ere chupe remendataha, kuñaitéko ne rembi- rekorã -he’i chupe ijapysápe ha ogue ka’aguýre. Upe riremínte osê oúvo kuñakarai ytaku pupu reheve. Ohechávo chupe Aguara osapukái: - Amendáta, amendáta ne memby kuñáre. - Mba’e remendáta piko nde, tekove tie’y. Koina ápe he’u kóva. Charráu!... ohykuavo hese ytaku. Aguara opyta iñakuruchi yvy- ráre ha ka’i katu opyta akóinte itie’y. Paha.