Aktuality a zaujímavosti z poľnohospodárstva 1. Amaranthus (kultúrny láskavec) 2. Renesancia kozieho mlieka? 3. Podnik je osobnosť s vlastnou identitou 4. Problémy výživy vo svete 5. Novinky z Francúzska 6. Konopa - stará kultúrna rastlina, dnes znova objavená? 7. Vzdelanie - najlepšia investícia do budúcnosti 8. Perspektívy vidieka v procese európskej integrácie 9. Agroturistika šitá na mieru? Poznatky z Rakúska 10. Opatrovateľská služba inak, ako ju poznáme 11. Výživové trendy budúcnosti 12. Knižnice a vysoké školstvo. Knižnice vo vzdelávajúcej sa spoločnosti 13. Quo vadis - knihovník vedeckej knižnice v roku 2000. 12 téz o budúcnosti odborného referenta 14. Informácie v pravej chvíli na správnom mieste. SUBITO - kooperačná služba nemeckých knižníc na zasielanie dokumentov 15. O domácnosti z iného pohľadu 16. Štandard pre komfort kráv AMARANTHUS (kultúrny láskavec) Plodina súčasnosti i budúcnosti. Bielkovina jej semien obsa- huje všetky aminokyseliny, z ktorých najhodnotnejší je lyzín. Su- rovina z láskavca má mnohoraké využitie v rôznych odvetviach ná- rodného hospodárstva (farmaceutický priemysel, kozmetika a i.), no nepochybne najdôležitejšie je jej využitie vo výžive ľudí i zvierat. Vďaka vysokému obsahu vitamínov a minerálnych látok, potravinárskej vlákniny a organických farbív nachádza široké up- latnenie v potravinárskom priemysle pri výrobe dietetických pot- ravín (bezlepková diéta) a v krmivárstve. Výsledky výskumu v tej- to oblasti potvrdzujú, že pestovaním a využívaním láskavca možno prispieť k zvýšeniu kvality výživy, ale aj k zlepšeniu efektív- nosti a dodržiavaniu ekologických zásad v integrovanej rastlinnej výrobe. V dňoch 16.-20. júna 1997 sa v Puščine pri Moskve pod záštitou Ruskej akadémie poľnohospodárskych vied, Ruskej akadémie vied a Ministerstva vied Ruskej federácie konalo druhé medziná- rodné sympózium "Nové a netradičné rastliny a perspektívy ich praktického využitia". V rámci tohto stretnutia odborníkov sa veľká pozornosť venovala láskavcu. Ako prvotnú informáciu priná- šame preklad názvov príspevkov, ktoré na sympóziu odzneli a ktoré sú publikované v zborníku. Záujemcom o túto problematiku je k dispozícii u doc. Jozefa Húsku, CSc., na katedre rastlinnej vý- roby SPU v Nitre. Nové a netradičné rastliny a perspektívy ich praktického využitia Obsah Sekcia I. Fyziologicko-biochemické základy introdukcie láskavca a jeho využívanie * Prieskum biologicky aktívnych látok rastliny Amaranthus cruentus L. .............................................s. 6 * Vplyv amarantínu na luminiscentné a fyziologicko-biochemické ukazovatele listov. ......... ............................s. 8 * Vplyv vodných extraktov z listov láskavca a amarantínu na aktivitu háďatka koreňového. .............................s. 9 * Vplyv amarantína na klíčenie semien zeleniny. ..........s. 10 * Pektínové látky z láskavca v úlohe fytoregulátorov. ......s. 12 * Úloha exogénnych a endogénnych pektínov v procese klíčenia semien. ..................................................s. 13 * Vzájomná súvislosť medzi obsahom auxínov, flavonoidov, amarantínu a výškou rastlín pri zeleno- a červenolistých for- mách láskavca. ...........................................s. 14 * Štruktúra pektínových látok rastlín rodu A. cruentus. ....s. 17 * Osobitosti komplexných zlúčenín pektínov láskavca s jódom.s. 18 * Saponíny v semenách A. cruentus, izolácia, štruktúra a biolo- gická aktivita. ..........................................s. 19 * Zmena obsahu flavonoidov v ontogenéze láskavca-zmarlíka v populačných lokusoch rôznej hustoty. .....................s. 19 * Biochemické zloženia a kremík láskavca a niektorých liečivých rastlín. .................................................s. 20 * Chemické zloženie rastlín láskavca ako základ pre vypracovanie metód jeho využitia. .....................................s. 22 * Biochemické vlastnosti zeleninových láskavcov. ...........s. 24 * Frakčné zloženie bielkovín z listov láskavca. ............s. 25 * Chemické zloženie rastlín rôznych druhov láskavca v podmienkach Západnej Sibíri. .........................................s. 28 * Aminokyselinové zloženie niektorých kultúrnych druhov láskavca počas ontogenézy. ........................................s. 30 * Láskavec ako zdroj vysokokvalitnej bielkoviny. ...........s. 32 * Polypeptidové zloženie bielkovinových frakcií semien láskavca. ..........................................................s. 34 * Aminokyselinové zloženie bielkovín zrna láskavca. ........s. 35 * Zmeny frakčného zloženia bielkovín láskavca počas ontogenézy. ..........................................................s. 37 * Frakčné a aminokyselinové zloženie bielkovín láskavca. ...s. 38 * Analýza obsahu pigmentov v rôznych orgánoch láskavca. ....s. 40 * Premenlivosť základných ukazovateľov chemického zloženia zrna láskavca. ................................................s. 42 * Porovnávacia analýza štruktúry fotosyntetického aparátu klíčnych a pravých listov láskavca (A. cruentus). .......s. 44 * Aktivita fermentov prvotnej fixácie CO2 listami láskavca počas ontogenézy. ..............................................s. 45 * Porovnávacia charakteristika fotosyntetického aparátu dvoch foriem A. cruentus. ......................................s. 46 * Štúdium pseudocyklického transportu elektrónov pri zelenolis- tých a červenolistých druhoch láskavca. ..................s. 48 * NH4-stresor C4-fotosyntézy v listoch láskavca. ...........s. 50 * Vplyv nedostatku svetla v období intenzívneho rastu na produk- tívnosť a akumuláciu dusíka pri druhu Amaranthaceae s typom fo- tosyntézy C4 a C3. .......................................s. 51 * Ontogenetický aspekt štúdia ukazovateľov dusíkatého metabolizmu láskavca. ................................................s. 52 * Osobitosti vodného režimu rastlín rodu Amaranthus, zistené metódou mikrotomografie JMR. .............................s. 54 * Vplyv dichlórizobutyrátu na fermentačné zmeny aminokyselín a organických kyselín láskavca A. caudatus L. ..............s. 56 * Súvislosť dýchania s uhľovodíkovo-dusíkatým metabolizmom pri láskavci A. cruentus L. ..................................s. 57 * Vplyv ošetrenia semien láskavca syntetickým retardantom na činnosť cyklu trikarbónových kyselín. ....................s. 59 * Hodnotenie kolekcie láskavca podľa aktivity niektorých fermentov metabolizmu C4 kyselín a pentózofosfátovej redukcie uhlíka. ..................................................s. 61 * Regulačný vplyv zeleného svetla na biosyntézu amarantínu, fotosyntetických pigmentov a bielkovín v klíčkoch láskavca A. cruentus L. ..............................................s. 62 * Možný mechanizmus vplyvu ultrafialového svetla na biosyntézu amarantínu v klíčnych listoch láskavca. ..................s. 63 * Vplyv ultrafialového svetla na intenzitu procesov peroxidového okysličovania membránových lipidov a systém ochrany pred oxi- dačnou deštrukciou v klíčnych listoch Amaranthus tricolor L. ..........................................................s. 65 * Úrodnosť a kvalita láskavca v podmienkach juhu Moskovskej oblasti. .................................................s. 68 * Premenlivosť hospodársko-cenných vlastností a obsah prolínu láskavca a ciroku pri medzidruhovej konkurencii. ........s. 70 * Porovnávacie hodnotenie úrodnosti druhov láskavca v podmienkach Severného Zauralska. .....................................s. 73 * Šľachtenie láskavca v podmienkach lesostepi Ukrajiny. ....s. 75 * Výsledky štúdia kolekcie láskavca v Podmoskovskej oblasti.s. 76 * Šľachtenie láskavca kŕmneho typu. ........................s. 78 * Osobitosti semenárstva láskavca a kvalitatívne ukazovatele semena v podmienkach centrálnej nečernozemnej zóny Ruska. s. 79 * K otázke štúdia jednotlivých druhov láskavca. ............s. 81 * Bunková a tkanivová kultúra láskavca. ....................s. 83 * Štúdium schopnosti rôznych druhov láskavca tvoriť kalus. .s. 86 * Chitín - zväzujúce peptidy zo semien A. caudatus L. ......s. 88 * Získavanie transgénneho tabaku a chrenu, nesúcich gén fungicídneho peptidu láskavca. ...........................s. 89 * Materiály k poznaniu systému rozmnožovania láskavca. .....s. 89 * Megasporogenéza a vývoj samičieho gametofytu pri Amaranthus Sp. (K 388). .................................................s. 92 * Špecifikum reakcie semien A. retroflexus L. na extrémny teplotný režim. ..........................................s. 94 * Prerastanie semien láskavca ako výsledok vplyvu nízkych teplôt. ..................................................s. 95 * Agroekologické aspekty využívania dusíkatých hnojív pri pestovaní A. cruentus na zelenú hmotu na hnedej podzolovanej pôde stredného Povolžia. .................................s. 98 * Migrácia a bilancia ťažkých kovov v agrocenózach typických pôd stredného Povolžia. ......................................s.100 * Vplyv dusíka na obsah amarantínu a na fotosyntetickú účinnosť láskavca. ................................................s.102 * Pestovanie láskavca a reďkvi japonskej v podmienkach technogénneho znečistenia. ...............................s.104 * Biológia a podmienky prerastania niektorých druhov láskavca. ..........................................................s.106 * Vplyv rôznych dávok dusíka na akumuláciu nitrátov a vývoj vodivého systému láskavca. ...............................s.107 * Ekologicko-fyziologické hodnotenie láskavca a otázky adaptačné- ho poľnohospodárstva v suchostepnej zóne Kalmykin. .......s.109 * Ekológia pestovania rastlín rodu Amaranthus L. v podmienkach Stredného Povolžia. ......................................s.111 * Osobitosti technológie pestovania láskavca v Rusku. ......s.114 * K otázke adaptačnej schopnosti láskavca. .................s.116 * Vplyv podmienok minerálnej výživy na biologickú produktívnosť a funkčnú aktivitu listov láskavca. ........................s.118 * Reakcia láskavca metlovitého na spôsoby pestovania v podmienkach Baškortostanu. ...............................s.118 * Biologické osobitosti láskavca v Mordovsku. ..............s.119 * Perspektívy introdukcie láskavca v Novgorodskej oblasti. .s.120 * Podmienky pre sušenie listov láskavca. ...................s.121 * Osobitosti prvotného spracovania zrna láskavca a vplyv technologického zariadenia. ..............................s.123 * Výroba nových potravinárskych koncentrátov s použitím láskavca. ..........................................................s.124 * O možnosti využívania zrna láskavca, ožiareného infračervveným svetlom, v agluténových pekárskych výrobkoch. ............s.125 * Bielkoviny láskavca v procesoch konzervácie zelenej hmoty a rezkov. ..................................................s.127 * Baktericídne vlastnosti rastlín láskavca a ich úloha pri silážovaní. ..............................................s.129 * Vplyv spôsobu úpravy semien láskavca na ich biologickú a výži- vovú hodnotu. ............................................s.131 * O možnosti využívania láskavca na výrobu listovej múky so zvý- šeným obsahom bielkovín. .................................s.133 * Vypracovanie technológie získavania izolátu bielkoviny z listo- vosteblovej biomasy láskavca. ............................s.136 * Vplyv pektínových látok z byliny láskavca na ukazovatele kvali- ty piva...................................................s.137 * Vplyv komplexného mechanicko-akustického ošetrenia na hydrolýzu a extrakciu pektínových látok z byliny láskavca. .........s.138 * Charakteristika a prospekty o potravinách z láskavca v Číne. ..........................................................s.139 * Stabilizácia živín v zelenej hmote láskavca pri skladovaní. ..............................................s.140 * Anolit - nový účinný konzervant na silážovanie láskavca a na konzervovanie produktov z neho............................s.142 * Charakteristika zelenej hmoty rôznych odrôd láskavca. ....s.143 * Efektívnosť využívania pasty z láskavca v kŕmnych zmesiach pre brojlerové kurence. ......................................s.144 * Perspektívy pestovania láskavca v zmiešaných osevoch. ....s.145 * Perspektívy krmivárskeho využitia láskavca. ..............s.147 * Pestovanie láskavca bez závlah na černozemiach Saratovskej oblasti...................................................s.149 * Vplyv láskavca na funkčné ukazovatele krvi laboratórnych zvierat a hydiny. ........................................s.150 * Fonoforéza oleja z láskavca pri liečbe niektorých ochorení sliznice dutiny ústnej. ..................................s.152 * Láskavec - zdroj biologicky aktívnych zlúčenín. ..........s.153 * Regulačný vplyv zeleného svetla na biosyntézu amarantínu, foto- syntetických pigmentov a bielkovín v klíčkoch A.cruentus L. ... ..........................................................s.155 * Vplyv ultrafialového žiarenia na obsah pigmentov a bielkovín v klíčnych listoch láskavca. ...............................s.157 * Úloha exogénnych a endogénnych pektínov v procese klíčenia semien. ..................................................s.158 * Schopnosť listov láskavca pohlcovať svetlo pri adaptácii na svetelné podmienky. ......................................s.159 * Frakčné a aminokyselinové zloženie bielkovín láskavca. ...s.160 * Analýza obsahu pigmentov v rôznych orgánoch láskavca-zmarlíka. ..........................................................s.161 * Farmakologické vlastnosti láskavca. ......................s.163 * Zloženie mastných kyselín oleja rôznych odrôd láskavca. ..s.165 * Láskavec chvostnatý: systematika, rast, vývoj, fyziologicko- biochemické osobitosti, hospodárske vlastnosti. ..........s.167 * Vplyv regulátorov rastu na niektoré osobitosti dusíkatého metabolizmu láskavca (A. caudatus L.) v podmienkach Nečernozem- nej zóny. ................................................s.169 * Vplyv kyseliny jantárovej na produktívnosť a kvalitu láskavca-zmarlíka. .......................................s.170 * Ekologicko-biologické osobitosti a perspektívy využívania láskavca v Uzbekistane. ..................................s.172 * Stav a perspektívy rozvoja výskumu láskavca v Uzbekistane.s.173 * Hodnotenie kvality východiskového materiálu pri šľachtení láskavca zrnového. .......................................s.174 * Hodnotenie kolekcie vzoriek láskavca zrnového z hľadiska suchovzdornosti. .........................................s.175 * Smery a osobitosti šľachtiteľskej práce s láskavcom. ..s.177 * Vplyv hnojív a spôsobov výsevu láskavca na jeho produkciu semien. ..................................................s.179 * Výsledky vedeckého výskumu a perspektívy využívania láskavca v priemysle. ...............................................s.179 * Vitamínová rastlinná múčka z láskavca - vysokoúčinný kŕmny do- plnok pre nosnice. .......................................s.182 |Naspat| Renesancia kozieho mlieka? O publikácii "Výživová a dietetická hodnota kozieho mlieka" Mnoho sa už diskutovalo a popísalo o kozom mlieku a jeho význame pre ľudskú výživu. Je známe, že tento produkt, v poslednom období akosi zabudnutý, má hodnotné vlastnosti, ktoré treba využiť. Moderná doba priniesla mnoho nových poznatkov i v oblasti výživy a dietetiky a staré osvedčené zdroje, ktoré znamenali obživu pre mnohé generácie, ostali v pozadí. No kozie mlieko si vdaka svojim mimoriadnym vlastnostiam, ktoré ho predur- čujú pre dietetiku, opäť nachádza miesto na našom stole. V roku 1993 sa vo Francúzsku organizovali prvé vedecké a technické dni o kozom mlieku, na ktorých sa prezentovali výsledky dosiahnuté v oblasti výskumu hygieny, kvality, genetického polymorfizmu, obsahu laktoproteázy a výživovej hodnoty kozieho mlieka. Najmä táto posledná téma sa stala objektom živej diskusie, pri ktorej sa objavili početné názory, hypotézy, ale i výsledky pozorovaní v tejto oblasti. Napriek rôznorodosti názorov však absentovali seriozne vedecké výsledky. Z tohto dôvodu navrhol Technický ústav mliečnych kozích produktov vedcom, lekárom pediatrom a iným odborníkom, ktorí sa zaoberajú danou témou, stretnutie na tému "Kozie mlieko, trumf pre zdravie?" Zhrnutím poznatkov, ktoré odzneli na kolokviu pod týmto názvom, je publikácia "Výživová a dietetická hodnota kozieho mlieka", ktorú odporúčame do Vašej pozornosti. Sumarizujú sa v nej najnovšie poznatky o zložení kozieho mlieka, ale aj o možnostiach zvýšenia jeho kvality prostredníctvom výživy zvierat, resp. transgenézy. Prináša názory pediatrov, ktorí porovnávali účinky kozieho a kravského mlieka vo výžive detí, alergických na bielkoviny kravského mlieka. Výrobcovia vyslovujú svoje názory na možnosti spracovania kozieho mlieka. Toto dielo zaujme dozaista lekársku a vedeckú obec, ako aj všetkých, ktorí sú zainteresovaní v tejto oblasti. Kniha vyšla vo Francúzsku pod názvom "Intér+ts nutritionnel et diététique du lait de ch+vre" v roku 1997 (200 s., ISBN 2-7380-0752-X) a možno si ju objednať na adrese: INRA Editions Route de St Cyr 78026 Versailles Cedex Fax: 01.30.83.34.49 |Naspat| Podnik je osobnosť s vlastnou identitou Do tretice všetkého dobrého - platí aj v podnikateľskej oblasti. Aby sa podnik úspešne presadil na dnešných, resp. budúcich trhoch, musí splniť tieto základné podmienky: musí mať moderný manažment, mimoriadny marketing a do budúcnosti orientovaný kontrolling. Treba zmeniť aj obsah pojmu vedenie v oblasti kontrollingu: štýl riadenia v budúcnosti bude tkvieť v odbúravaní kontrol a zachovaní povinnosti viesť a skladať účty. Ak má v podniku úspešne pracovať manažment, často je nutná reorganizácia, proces plánovanej organizačnej zmeny. Zavádzať zmeny je často veľmi obtiažne, veď sa hovorí, že zvyk je železná košeľa, alebo, ako hovoria Nemci, "zvyk je najpevnejšie lepidlo sveta". Jediným prostriedkom, ako zavádzať zmeny, je vykonať najprv dôkladnú analýzu činnosti a zodpovedať si množstvo otázok, ako napríklad: - Aké hodnoty a aký úžitok ponúkame prostredníctvom našich výrobkov, resp. služieb našim partnerom, zákazníkom? - Ktoré problémy našich zákazníkov pomáhame riešiť lepšie ako naši konkurenti? - Môžeme zodpovedne povedať, že vedenie nášho podniku je založené na princípoch slušnosti? Máme napríklad etický kódex, podľa ktorého sa všetci správame? - Sú naše ciele a činnosť zamerané v prospech našich spolupracovníkov? - Vychádzame v ústrety našim zákazníkom, klientom, sledujeme pri tom zmeny ich požiadaviek? - Aký vplyv majú naše ciele a činnosť na životné prostredie? - Čo chceme dosiahnuť v priebehu nadchádzajúcich 25 rokov, alebo v ľubovoľnom časovom horizonte? Rada pre všetkých podnikateľov: všetko to, čo tu bolo povedané, možno ponúknuť stálym zákazníkom. Títo zákazníci sú reálni, sú tu. Je šesťkrát drahšie získať nového zákazníka, ako čo najlepšie obslúžiť už existujúceho! Najvyšším cieľom a prvým prikázaním musí byť absolútna orientácia na zákazníka. Všetko ostatné sa v podniku musí podriadiť tomuto faktu. Japonský poradca Monoro Tominaga v tejto súvislosti raz poznamenal: "Nemecký podnikateľ má dnes jeden veľký problém. Dosiaľ vyrábal iba výrobky vynikajúcej kvality, najlepšie stroje a autá, ale o zákazníka sa nestaral. Teraz prišiel na to, že to nestačí." Všetko, čo sa v oblasti marketingu robí, sa musí orientovať na zákazníka. V podniku nesmie byť ani jedna osoba, ktorá by svoje úlohy neplnila v tomto zmysle, podľa motta: "Náš zákazník - náš pán." Marketing nie je dnes už v prvom rade len odbor ľudskej činnosti, ale najmä spôsob podnikateľského myslenia. Je to činnosť, ktorá stavia zákazníka do centra svojej aktivity. Platí to pre všetky oblasti podnikateľskej činnosti. Konkrétne povedané: "Vyrieš problémy svojich zákazníkov a vyriešiš aj svoje!" Znamená to, že musí dôjsť aj k mentálnej zmene, ktorá povedie k "marketingovému mysleniu". K marketingu však patrí ešte niečo navyše, neodmysliteľné je nadšenie a dávka odvahy. Pretože aj podnik je osobnosť, ktorá má svoju identitu a ktorú treba z času na čas analyzovať. V zásade existujú dve skupiny podnikov, a to učenlivé a nevývojaschopné. V oblasti marketingu ide o to, vytvárať predovšetkým úžitok. Ak si zákazník kupuje napríklad vŕtačku, nechce vlastne techniku, ale potrebuje vyvŕtať dieru! Úplne jednoduché! V tomto smere sú nesmierne dôležité analýzy, ktoré majú dať odpoveď na otázky týkajúce sa úžitkovej hodnoty produktov a služieb. Jedným z najúčinnejších a najhodnotnejších faktorov úspechu marketingovej činnosti je prívetivosť k zákazníkom. Každý podnikateľ si ju môže dovoliť, je zdarma a prináša nesmierne veľa. Aby podnik nezablúdil v marketingovej džungli, potrebuje kompas. Ideálnym vodítkom manažmentu je v tomto smere podnikový cieľ, vízia. Je to orientačný rámec pre všetky opatrenia a rozhodnutia, ktorý súčasne dáva pokyny pre cieľavedomé riadenie. Problematika riadenia je v priamej súvislosti s permanentným zlepšovaním všetkých organizačných procesov. Tu má rozhodujúcu úlohu kontrolling. Rozhodujúca je vždy vízia. Manažéri, ktorí plánujú "zhora dole", sa pokúšajú veci vykonávať donucovaním. Tí, ktorí riadia "zdola hore", sa pokúšajú hľadať veci, ktoré by mohli využiť a dávajú všetkým zúčastneným šancu spolupracovať. Podľa zahraničnej tlače - GAFA/9/96 |Naspat| Problémy výživy vo svete Zatiaľ čo svetové poľnohospodárstvo produkuje čím ďalej tým viac, zatiaľ čo veľká časť sveta bojuje s nadprodukciou a s týmto problémom sa pasujú skupiny skúsených ekonómov, druhú časť sveta sužuje hlad. Žiaľ, podľa prognóz sa to nezlepší ani v prvom desaťročí nového tisícročia. Toto tvrdenie neznamená to, že sa do roku 2010 vyriešia problémy s výživou obyvateľstva, ale to, že prognózy siahajú len do spomenutého roka. Podľa jednej zo štúdií FAO sa počet podvyživených ľudí v budúcich 10 -20 rokoch nezníži, okolo roku 2010 ich bude asi 650 miliónov. Sú to otrasné čísla, ale je to priemer, za ktorým sa skrývajú veľké rozdiely, čo sa týka rôznych oblastí sveta. Šance na rozvoj sú veľmi rozdielne. Na mnohých miestach by budúce roky mali priniesť jednoznačné zlepšenie situácie v zásobovaní obyvateľstva, inde bude ponuka stále chudobnejšia. Podľa údajov FAO sa vyhliadky na zlepšenie ukazujú najmä v Číne, čo znamená, že každý obyvateľ tejto obrovskej krajiny by mal mať denne k dispozícii 3000 kalórií, čím by dosiahol priemer dosahovaný v tzv. priemyselne vyspelých krajinách. Negatívne sa však podľa prognóz FAO bude vyvíjať situácia v Afrike, najmä v južnej časti Sahary, ktorú svet pozná pod názvom zóna hladu. Tam sa obyvateľom dostáva denne menej ako 2000 kalórií, čo v preklade do normálnej ľudskej reči znamená hlad. Obyvatelia čierneho kontinentu sa tak pre svet stávajú problémom číslo jeden. Svetová organizácia pre poľnohospodárstvo a výživu FAO predpovedá do roku 2010 v tejto oblasti 300 miliónov podvyživených ľudí. Podľa dnešných štatistík hladuje v Afrike 175 miliónov obyvateľov. Odborníci FAO po rozbore situácie síce konštatujú, že svet je schopný vyprodukovať dostatok potravín pre svet, ale dôvod nedostatku nie je v nedostatočnej ponuke, ale v omnoho väčšej miere vo veľmi nízkej kúpnej sile obyvateľstva krajín tretieho sveta. V posledných 30 rokoch sa produkcia potravín pripadajúca na 1 obyvateľa sveta zvýšila o 18%, a to napriek tomu, že sa znížil rast objemu výroby. FAO prognózuje, že do roku 2010 sa produkcia potravín zvýši o 1,8%. Najväčší problém ľudstva - hlad - sa podľa expertov z FAO bude dať riešiť iba tak, ak aj chudobné krajiny samé budú usilovať o rozvoj agrárneho sektora, ľudovo povedané, ak sa "samé naučia loviť ryby". Dosiaľ sa praktizovala taká taktika, že vlády týchto krajín umelo udržiavali ceny potravín na nízkej úrovní, čoho dôsledkom bolo, že sa znížila zainteresovanosť výrobcov, klesla produkcia a výrobcovia chudobneli. Ak by sa aj v rozvojových krajinách podporoval roľnícky stav, riešili by sa naraz dve veci: zvyšovali by sa príjmy obyvateľstva, jeho kúpna sila a zvyšovala by sa aj domáca výroba potravín. Či Afrika, či Južná Amerika, oba kontinenty majú pôdy dosť! Ďalšie rezervy sú v raste produktivity. Mnohí sú proti rozširovaniu pestovateľských plôch, pretože tvrdia, že tieto opatrenia povedú k zvyšovaniu erózie a ničeniu dažďových pralesov. Agrárny výskum preto musí nájsť zlatú strednú cestu, aby sa zvyšovala produkcia, ale nie na úkor životného prostredia. Pôjde teda o to, aby sa optimálne využili danosti tej-ktorej krajiny. Európska únia zohráva dôležitú úlohu pri riešení otázok pomoci hladujúcim. V rámci tradičnej potravinovej pomoci poskytla únia v roku 1995 1 775 600 ton obilia, 20 tisíc ton sušeného mlieka, 12 tisíc ton cukru, 68 tisíc ton rastlinného oleja, 8 tisíc ton zeleniny a iných potravín v celkovej hodnote asi 43 170 miliónov ECU. V týchto údajoch je zahrnutá aj pomoc bývalým krajinám Sovietskeho zväzu. "Pätnástka " sa aktívne zúčastňuje aj na práci FAO. Magyar Mezogazdaság 9/96 |Naspat| Novinky z Francúzska Časy sa menia a menia sa aj chute Francúzov. S touto zmenou musí ruka v ruke kráčať aj francúzsky výrobca potravín, ktorý sa ešte i dnes, napriek spoločenským zmenám, stále cíti nedocenený, na dolnej priečke spoločenského rebríčka. Treba podotknúť, že to nie je len mienka francúzskych poľnohospodárov. Podľa štatistiky, uverejnenej v odbornom časopise "La France Agricole", ktorá mapuje spotrebiteľské zvyklosti Francúzov, v posledných 17 rokoch Francúzi jedia menej ako predtým. Klesla predovšetkým spotreba cukru: zo 17,16 kg na 9,35 kg na 1 obyvateľa ročne. Znížila sa však aj spotreba masla (z 9,43 na 7,71 kg), zemiakov (z 97,06 na 72,21 kg), pekárskych výrobkov (zo 73,31 na 60,48 kg). Svoju ustálenú pozíciu si udržiava spotreba hovädziny (17 kg), no táto štatistika ešte neobsiahla dôsledky paniky vyvolanej chorobou šialených kráv - BSE. Na tanieroch je populárnejšia bravčovina. Jej spotreba sa zvýšila z 8,47 kg na 10,08 kg . Podobný je aj trend spotreby hydinového mäsa, spotreba sa zvýšila zo 17,25 kg na 22,17 kg. No najväčšiu kariéru urobil jogurt! Zatiaľ čo v druhej polovici 70. rokov spotreboval jeden obyvateľ krajiny galského kohúta 7,84 kg tohto mliečneho výrobku, koncom 90. rokov už 17,36 kg. Aj Francúzi sledujú trendy smerujúce k racionálnej výžive. Na zmenené chute spotrebiteľov reagovali aj výrobcovia, ba niektorí majú chuť aj experimentovať. Napríklad s chovom pštrosov. Podľa prognóz by bolo možné vo Francúzsku ročne dať na trh 1000 ton pštrosieho mäsa (celková európska produkcia je 15tisíc ton), ale zatiaľ sa darí predať len 100 - 150 ton. Vážnou konkurenciou je dovoz, najmä z Izraela. Domácich chovateľov brzdí aj to, že v krajine fungujú len 2 porážkarne (Bretagne, Gironde). Preto sa chovatelia spojili do záujmovej organizácie, ktorá by mala chrániť ich záujmy, aby mohli konkurovať dovozu. Toto je však iba jedna z kuriozít., veď francúzski farmári majú podobné starosti ako ich kolegovia v ostatných krajinách Európskej únie. Sú to štrukturálne zmeny, rentabilita, systém podpôr a podobne. Napríklad pestovanie horčice, suroviny pre svetoznámu gurmánsku špecialitu - dijonskú horčicu. Div sa svet, semeno sa dováža najmä z Kanady, pretože ekonomické nástroje neprajú domácim pestovateľom. Regulačné opatrenia EÚ predtým lepšie priali tejto plodine, no dnes toto odvetvie rastlinnej výroby podporujú predovšetkým tri najväčšie továrne na výrobu horčice, resp. ministerstvo poľnohospodárstva. Ich cieľom je zvýšiť produkciu horčičného semena a dosiahnuť jeho konkurencieschopnosť v medzinárodnom meradle. Znížená spotreba neodradila pestovateľov cukrovej repy. Zvýšený záujem sa venuje výskumu a šľachteniu tejto plodiny a výsledky sú sľubné. Ide najmä o výskum v oblasti boja proti škodcom a chorobám metódami genetického inžinierstva. Konštatuje sa, že najskôr v roku 1999, najneskôr však v roku 2001 budú mať pestovatelia k dispozícii geneticky manipulované výkonné a odolné odrody cukrovej repy. V úvode príspevku sa konštatuje, že francúzski poľnohospodári sa cítia nedocenení. Vidno to aj na výške ich starobného dôchodku, ktorý poberajú po mnohých rokoch ťažkej práce. Podľa údajov z časopisu CULTIVAR je dôchodok železničiara 4-násobne, úradníka až 4,5-násobne vyšší ako dôchodok roľníka. Magyar Mezogazdaság 40{96) |Naspat| Konopa - stará kultúrna rastlina, dnes znova objavená? Diskusia o hodnote takzvaných dorastajúcich surovín pre svetové hospodárstvo a pre celý ekosystém má v posledných rokoch čoraz väčší význam. Je to najmä preto, že razantne stúpajúca spotreba surovín a energie a s tým spojené ekologické problémy vyžadujú neustále hľadať nové riešenia, ktoré by brali do úvahy rámcové podmienky, ktoré pri tom vznikajú. Pri hľadaní do budúcnosti orientovaných alternatív sa konštatuje, že z hľadiska udržateľného vývoja a neustále vzrastajúcich nárokov obyvateľstva na určitý životný štandard patrí budúcnosť takým prírodným zdrojom, ktoré sú v krátkej dobe obnoviteľné. Jedným z vynikajúcich zástupcov týchto tzv. dorastajúcich surovín je konopa. Táto plodina dnes vo svete prežíva boom, ktorého zenit je ešte v nedohľadne. Veľký záujem o túto rastlinu je podmienený tým, že ponúka celú paletu výhod či už z hľadiska pestovateľského, ako aj vlastností produktov, ktoré z nej možno vyrobiť. Jednoducho povedané, vyznačuje sa mnohostranným použitím, dobrými spracovateľskými , ako aj agrotechnickými vlastnosťami. Konopa má, na základe doterajších výskumov i praktických skúseností, veľmi dobré agrotechnické vlastnosti. Z hľadiska ochrany rastlín nie sú potrebné herbicídy, vyžaduje iba minimálne množstvo insekticídov a fungicídov.. Vyniká dobrými vlastnosťami týkajúcimi sa osevných postupov a nízkou pracovnou náročnosťou pri pestovaní. Konopa poskytuje rôzne hodnotné suroviny a dosahuje dobré výnosy. Platí to najmä pre výnos vlákna. Je to najproduktívnejšia európska priadna rastlina. a naviac, konopné vlákno je jedným z najhodnotnejších vláken, ktoré sa hodí najmä na výrobu textilu, umelých hmôt, ale aj papiera. Konopa produkuje pri nízkych nákladoch ekologicky čisté biosuroviny, ktoré sú vhodné pre výrobu ekologických produktov. Túto vlastnosť možno pozitívne využiť v marketingu. V poslednej dobe, po legalizácii tzv. bezdrogových odrôd, majú výrobky z konope pozitívny marketingový imidž. Treba zdôrazniť, že dopyt po surovinách z konope a po výrobkoch z nich toho času prevyšujú ponuku. Krajiny, resp. jednotlivé regióny, ktoré včas rozpoznajú prednosti a výhody tejto dorastajúcej suroviny, majú šancu získať podiel na trhu s touto komoditou, a tým zabezpečiť pracovné miesta a príjem. V súčasnosti je v krajinách Európskej únie profit zabezpečený dotáciami (10 500 rakúskych šilingov na ha) a v budúcich rokoch, keď tieto formy podpory klesnú , budú si producenti musieť hľadať nové spôsoby finalizácie produkcie. Čo sa týka Rakúska, pre pestovanie konope sa veľmi hodí Burgenlandsko, nakoľko má vhodné klimatické podmienky pre pestovanie a patrí takisto medzi oblasti, na ktoré sa vzťahuje podpora z EÚ. V tejto rakúskej spolkovej krajine štartuje projekt veľkoplošného pestovania konope, pričom sa majú v značnej miere využiť ladom ležiace plochy, takže to nebude na úkor iných poľnohospodárskych plodín. Naopak, v rámci osevných postupov má konopa výborný vplyv na zlepšenie kvality pôdy. Výnos z 1 ha konope reprezentuje pri použití moderných výkonných odrôd a v stredoeurópskych podmienkach 2,5 až 3 tony vlákna, 7,5 tony pazderia a 1 tonu semena (t.j. 0,35 tony oleja). Konopné vlákno je najrobustnejšie prírodné vlákno vôbec. Možno z neho vyrábať textílie na výrobu odevov i bielizne pre domácnosť. Vyznačujú sa výbornými vlastnosťami, ako je trvácnosť, pevnosť v ťahu, vysoká nasávacia schopnosť, odolnosť voči znečisteniu a podobne. V dnešnej dobe sa pri použití moderných metód spracovania vlákno zjemní tak, že sa podobá bavlne a možno ho spriadať na rovnakých strojoch ako bavlnené vlákno. V kombinácii s inými textíliami, ako napríklad s bavlnou, vlnou alebo hodvábom možno z neho vyrábať také textilné produkty, ktoré zodpovedajú módnym a estetickým nárokom. Konopné vlákno sa v podstate lepšie hodí na výrobu papiera ako drevo. Obsahuje viac celulózy a okrem toho z hľadiska ekologického šetrí lesy. Takto vyrobený papier je robustnejší a trvanlivejší ako papier z dreva. Kriminalizácia a zákaz pestovania konope viedli k tomu, že došlo k stagnácii priemyselného vývoja v tejto oblasti. Ďalšie možnosti využitia vlákna sa ukazujú v oblasti výroby spojovacích materiálov pre automobilový priemysel, rúnových textílií používaných pri protieróznej ochrane, výstavbe vodných diel a podobne. Pazderie možno využiť pri výrobe rôznych stavebných hmôt, dosiek, tehál. Využívajú sa tu výborné vlastnosti materiálu, ktorý umožňuje, že výrobky "dýchajú", dobre izolujú a sú odolné proti plesniam. Pazderie je okrem toho dobrým podstielacím materiálom v chove koní. Konopný olej získaný zo semena sa hodí po úprave na rôzne účely, počnúc jedlým olejom, využitím v kozmetike, farmaceutickom priemysle, ale aj pri výrobe farieb a náterov na konzervovanie dreva. Pri šetrnom lisovaní za studena možno z konopného semena získať vysokohodnotný a chutný olej s vysokým obsahom esenciálnych aminokyselín a vitamínov. Jeho pozitívne vlastnosti na srdcovo-cievny systém sú všeobecne známe. Vedľajší produkt z lisovania možno využiť v pekárskom priemysle, resp. v krmivárstve. Konopný olej sa hodí aj na výrobu prírodnej kozmetiky, pri výrobe masážnych krémov, mydiel, šampónov, pleťových krémov a podobne. Der Förderungsdienst, 45, 1997, č. 7 |Naspat| Vzdelanie - najlepšia investícia do budúcnosti Celoživotné vzdelávanie poľnohospodárov v Rakúsku Na prahu tretieho tisícročia prichádza ľudstvo do konfrontácie s veľkými a zásadnými zmenami, ktoré vedú k politickým zlomom, internacionalizácii, pádu určitých hospodárskych a sociálnych systémov, liberalizácii a vzniku nových trhov, ničeniu životného prostredia, explózii vedeckých poznatkov, rozvoju komputerizácie, telekomunikácií, prehodnocovaniu rebríčka hodnôt a podobne. Svet sa globalizuje, zmena doteraz platných pravidiel je rýchla. Zároveň ožíva fundamentalizmus a nacionalizmus. Týmito zmenami budeme neustále ovplyvňovaný a budú pôsobiť na život a prácu jednotlivcov. Tento vývoj vyvoláva neistotu, strach a obavy. Ako možno čeliť tomuto vývoju, žiť v tomto tempe, obrniť sa proti stratám istôt? Ako bude človek reagovať na rôznorodé situácie, rozhodovať? Iba fundovaná osobnosť, ktorá neustále pracuje na sebe, vzdeláva sa, dopÂňa si vedomosti z oblasti svojej profesie, ale i iných oblastí života, má šancu zodpovedať na všetky otázky, ktoré doba prinesie. To si vyžaduje od každého jedinca neustále sa vzdelávať po celý život. Rok 1966 vyhlásila Európska únia za rok "celoživotného vzdelávania", aby aj tým zdôraznila potrebu neustáleho nadobúdania vedomostí, resp. mobilizovala ľudí k tejto aktivite. Chcela tým prispieť k mobilizácii kreatívneho potenciálu v celej populácii, no platí to v nemalej miere aj na oblasť poľnohospodárstva, ktoré takisto vyžaduje v každodennej praxi vysporiadať sa s veľkým množstvom aktuálnych, ale aj dlhodobejších problémov. Vzdelávacie programy pre poľnohospodárov považujú v Rakúsku za investíciu do budúcnosti. Vznikajú v spolupráci spolkového ministerstva pôdohospodárstva, poľnohospodárskej komory a iných kompetentných organizácií. Ich cieľom je zvyšovanie kvalifikácie roľníkov, aby sa vedeli lepšie popasovať s požiadavkami, ktoré na nich kladie konkurenčný trh, aby sa vedeli správne rozhodovať vo veciach budúcej prosperity svojho hospodárstva. Ponuka programov sa doposiaľ orientovala na tieto oblasti: - agroturistika - doslova: dovolenka na roľníckom dvore, - priamy predaj produktov z farmy, - roľník a roľníčka ako vedúci seminárov, - mlieko a jeho spracovanie pre potreby priameho predaja, - ekologický hospodár. Programy sú určené tým záujemcom, ktorí už majú určité skúsenosti v tej-ktorej oblasti, ale napriek tomu si chcú svoj obzor rozšíriť. Ide o modulový spôsob výuky s počtom 120 hodín. Účastníci končia štúdium vypracovaním podnikovej a marketingovej koncepcie "šitej na mieru svojho podniku". Po úspešnom obhájení práce získavajú certifikát. Ako už bolo povedané, táto forma vzdelávania je založená na osobnej skúsenosti účastníkov a zodpovedá požiadavkám celoživotného vzdelávania sa. V rokoch 1996 a 1997 získalo certifikát už 252 roľníkov a roľníčok. Pre zaujímavosť treba dodať, že v odbore priameho predaja produktov bolo zo 146 osôb, ktoré získali certifikát až 98 žien, v odbore agroturistiky spomedzi 57 absolventov 55 žien. Tieto kurzy neumožňujú iba získanie certifikátu, ktorý prispieva okrem iného aj k vytvoreniu a zlepšeniu imidžu podnikateľa, ale zvyšuje aj sebavedomie a istotu absolventov. Okrem iného sú predpokladom pre získanie rôznych druhov dotácií a podpôr pre podnikateľskú činnosť. Mnohí už pochopili filozofiu celoživotného vzdelávania sa, ktoré ich motivuje do ďalšej činnosti, mobilizuje ich skryté rezervy a napomáha inováciu, ktorá je v konkurenčnom prostredí nevyhnutná. I v tejto oblasti sa znova a znova potvrdzuje stará ľudová múdrosť, podľa ktorej sa aj dobrý kňaz do smrti učí. Der Förderungsdienst , 1997, č. 8, s. 237 |Naspat| Perspektívy vidieka v procese európskej integrácie Od budúcnosti vidieckych oblastí v Európe bude závisieť kvalita života ľudí v budúcom tisícročí. Vlády členských krajín Európskej únie sú preto pevne rozhodnuté posilniť ekonomickú konkurencieschopnosť a ekologickú udržateľnosť životného prostredia ľudí žijúcich mimo miest a ponúknuť obyvateľstvu žijúcemu na vidieku nové perspektívy. Diskusie týkajúce sa reformy spoločnej agrárnej politiky (SAP) signalizujú, že súčasná agrárna a štrukturálna politika neponúka zatiaľ dostačujúce riešenia problémov v horských a podhorských regiónoch. Aby sa zachovala multifunkčnosť horskej krajiny, treba venovať náležitú pozornosť špecifickým opatreniam v záujme vyrovnávania negatív vyplývajúcich pre výrobu z prírodných zákonitostí, ktoré tu vládnu. Základné ciele integrovanej politiky rozvoja vidieka sú orientované s ohľadom na - rozvoj efektívnej, ekologickej agrárnej a hospodárskej štruktúry (udržanie konkurencieschopných poľnohospodárskych a lesníckych podnikov, vytváranie pracovných príležitostí, využívanie potenciálu krajiny pre turistický ruch a oddychové aktivity a podobne), - vytváranie funkčnej priestorovej štruktúry (infraštruktúra nutná pre ekonomický rozvoj, ale aj pre vytváranie určitej úrovne kvality života, obnova vidieckych usadlostí, rozvoj krajiny s ohľadom na ochranu biodiverzity), - zlepšenie sociálnych podmienok ( udržanie a podpora sociálnych vzťahov na vidieku, ako aj vytváranie ponuky vzdelávacích, kultúrnych aktivít, resp. ponúk na využívanie voľného času). Základným cieľom vidieckeho rozvoja je hľadať možnosti pre vyrovnávanie rozdielov v hospodárskej a sociálnej oblasti v jednotlivých krajinách únie. Členské krajiny OECD vychádzajú z toho, že pri zlepšovaní situácie sú popri ekonomických nutné aj sociálne a kultúrne opatrenia. Štúdie, vykonané v spolupráci OECD a krajín EÚ poukazujú totiž na značné rozdiely medzi jednotlivými regiónmi. V medzinárodnom porovnaní ich možno rozdeliť do troch typov: - prevažne vidiecke oblasti (označované aj ako periférne oblasti), - oblasti so značným vidieckym rázom (prechodné oblasti), - prevažne urbanizované oblasti (hospodársky integrované oblasti). Základom zaradenia tej-ktorej oblasti do určitého typu sú výpočty OECD na úrovni obcí, resp. regiónov. Hlavným kritériom je hustota obyvateľstva vo vidieckych obciach, resp. podiel obcí v regióne. Na základe týchto zásad sú prevažne vidiecke oblasti charakteristické tým, že viac ako 50% obyvateľstva žije vo vidieckych obciach. Vyznačujú sa predovšetkým nízkou hustotou obyvateľstva, najnižšou úrovňou príjmov, nadpriemerným podielom starších ľudí a nadpriemernými agrárnymi kvótami a nízkou úrovňou ponuky služieb v porovnaní s aktuálnou národnou situáciou. Oblasti so značným vidieckym rázom sú tie, v ktorých 15 až 50% obyvateľstva žije vo vidieckych sídlach. Mnohé z týchto oblastí vykazujú síce prírastok obyvateľstva a ponuka pracovných príležitostí v sekundárnej a terciárnej sfére je pomerne bohatá, na druhej strane však možno v týchto regiónoch očakávať najväčšie ohrozenie životného prostredia. Pre zaujímavosť treba uviesť, že Rakúsko a škandinávske krajiny patria na regionálnej úrovni k štátom s najvyšším podielom obyvateľstva žijúceho vo vidieckych regiónoch. V Rakúsku až 78% obyvateľstva, iba 22% ich žije v prevažne urbanizovaných regiónoch. Európska únia vypracovala na realizáciu svojich politických cieľov a stratégií rozsiahly katalóg opatrení, ktorý obsahuje právne, trhovo orientované, finančné a sprievodné nástroje. Dotáciami podporuje celý rad projektov, programov a výskumných projektov. Jasným cieľom všetkých opatrení je o.i. vyrovnanie regionálnych rozdielov v oblasti rozvoja a životných podmienok v jednotlivých členských štátoch únie, a tým aj posilnenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti spoločenstva. Nový agrárnopolitický náhľad musí vychádzať z nasledovných východiskových situácií: - v Európe sa v dohľadnej dobe neočakáva nedostatok potravín, napriek tomu bude nutné v určitej miere sa poistiť, - bude vzrastať význam kvality produktov, k tomu bude patriť aj spôsob ich výroby, t. j. výroba v súlade s požiadavkami ochrany životného prostredia, ochrany zvierat a podobne., - nebude možný ďalší lineárny hospodársky rast, preto bude otázka kvality prvoradá, - posilnenie sociálnej kohézie odbúraním rozdielov v príjmoch medzi jednotlivými regiónmi severu a juhu, východu a západu bude jednou z hlavných úloh budúcnosti, v neposlednom rade aj v súvislosti so zamedzením veľkej migrácie obyvateľstva. V novej agrárnej politike, orientovanej na budúcnosť, bude dominovať otázka ochrany životného prostredia, využívanie prírodných zdrojov, na ktoré bude treba pamätať aj pri národohospodárskom plánovaní a bilancovaní. Je to otázka podpory programov ochrany a udržania kultúrnej krajiny, ktorá je nevyhnutná z hľadiska zachovania mnohotvárnosti Európy v súlade s heslom: Každý potrebuje svoju obec - a všetci Európu. Der Förderungsdienst - Spezial - 44, 1996, č. 9 |Naspat| Agroturistika šitá na mieru? Poznatky z Rakúska Vidiecka turistika alebo agroturistika, to sú pojmy, ktoré sa dnes často skloňujú v súvislosti so zdravým životným štýlom, návratom k prírode, ochranou životného prostredia, ale i ako doplnkový zdroj príjmov obyvateľov žijúcich v horských a podhorských oblastiach, kde sa tradičnej poľnohospodárskej výrobe veľmi nedarí. Zatiaľ čo u nás je toto odvetvie ešte len v začiatkoch a číha naň množstvo tzv. detských chorôb, v susednom Rakúsku, ale i v iných štátoch Európy už zapustilo korene. Za navonok idylickým podnikaním sa skrýva množstvo práce a úsilia zabezpečiť záujemcom o prežitie dovolenky na vidieku všetko tak, aby boli spokojní. Dovolenkových aktivít je nepreberné množstvo a závisí len od podnikateľa, ako využije danosti prírody, prípadne svojej farmy, usadlosti a podobne. Hovorí sa "koľko ľudí, toľko chutí" a platí to aj v tejto oblasti. A že aj k tejto činnosti treba pristupovať systematicky a "vedecky", svedčia výsledky sociodemografického výskumu v Rakúsku. Odlišuje sa priemerný turista od turistu využívajúceho formy vidieckej turistiky? Na Poľnohospodárskej univerzite vo Viedni sa rozhodli analyzovať očakávania "vidieckych turistov" a na ich základe ich rozdelili do viacerých skupín, t.j. vytvorili akúsi klasifikáciu hostí uprednostňujúcich dovolenku na gazdovskom dvore. Výsledok rozboru: títo hostia sa preukazne odlišujú od priemerných turistov. A aké sú to typy ľudí? 1. typ: Uvedomelý turista s vedomím zodpovednosti za životné prostredie. Tento typ dovolenkára má v priemere 53 rokov, prichádza najmä z Rakúska alebo Nemecka a predstavuje najpočetnejšiu skupinu hostí na farme. Rozhodujúcu úlohu pri voľbe miesta a spôsobu dovolenky zohráva neporušenosť, intaktnosť prírody, zaujíma sa o spôsob života vidieckeho obyvateľstva. Dovolenku trávi v hlavnej sezóne, jej džka je v priemere 10,5 dňa. Ide najmä o zamestnancov a úradníkov, veľký podiel tvoria aj penzisti. Voľný čas trávia prechádzkami, túrami a vychádzkami do okolia. Sú to vo všeobecnosti spokojní turisti. Nedostatky vidia najmä v nedostatočnom programe pre rodiny s deťmi, prípadne v nevyhovujúcich reláciách medzi cenami a službami najmä v oblasti stravovania. 2. typ: Romantický turista, ktorý očakáva predovšetkým "zmysluplný" pobyt v romanticko- nostalgickom prostredí. Rád by plne využil v rámci dovolenky svoju kreativitu - v totálne zmenenom prostredí. Medzi jeho hlavné dovolenkové aktivity patria návštevy pamätihodností, vychádzky, leňošenie a ničnerobenie. Vek romantických turistov je v priemere 44 rokov, prichádzajú najmä z Nemecka, takisto sú to väčšinou zamestnanci a úradníci s vyšším príjmom. No negatívne vplyvy prostredia romantici skoro vôbec neregistrujú. 3. typ: Pohodlný turista, obyčajne z Nemecka alebo Rakúska (ale nie z Viedne), si chce odpočinúť, vypnúť a nerobiť nič. Prichádza na odporúčanie priateľov alebo známych. Ide obyčajne o stálych hostí, ktorí ostávajú v priemere 13 dní, najdlhšie zo všetkých typov turistov. Keď majú leňošenia dosť, robia výlety do okolia. Do tejto skupiny často patria aj študenti, prípadne mladí rodičia s priemerným príjmom. Takisto nie sú veľmi vnímaví voči životným podmienkam, resp. voči negatívam, ktoré ohrozujú životné prostredie. 4. typ: Družní turisti, sú to obyčajne Nemci a Rakúšania, nie sú v tejto skupine veľmi zastúpení. Od dovolenky si sľubujú zábavu, nenútené správanie, ale očakávajú aj nedotknutú prírodu. Priemerný vek týchto turistov je 54 rokov, podiel penzistov je pomerne vysoký. Vopred študujú rôzne prospekty alebo počúvnu radu známych a priateľov. Na prehrešky proti prírode reagujú najviac. 5. typ: Nerozhodní turisti predstavujú najmenšiu skupinu v rámci hostí na vidieckom dvore. Cieľ svojej cesty si volia na základe inzerátov a reklamy. Sú to obyčajne nováčikovia, no keď sa im pobyt vydarí, radi sa vracajú na tie isté miesta. Je tu pomerne vysoký podiel samostatne žijúcich osôb a osôb so slobodným povolaním. 6. typ: Športové typy turistov, ktoré vyžadujú od dovolenky telesnú námahu, výzvu a zážitky. Sú to predovšetkým Rakúšania, Viedenčania, menej Nemci, takisto najmä úradníci a zamestnanci. Chcú podnikať túry, veslovať, pestovať horolezecký šport. Nadpriemerne často registrujú negatívne vplyvy na životné prostredie. Výsledky, ktoré vyplývajú z tohto výskumu, sú veľmi užitočnou pomôckou pre Rakúsky spolkový zväz agroturistiky, ktorý v spolupráci s krajinskými organizáciami pracuje na ponuke nových služieb v tejto oblasti. Snažia sa o služby šité na mieru jednotlivých kategórií turistov. Aj pri zostavovaní katalógov a ponukových listov berú ohľad na zvyky a požiadavky zákazníkov. Blick ins Land 32, 1997, č. 8, s. 36 |Naspat| Opatrovateľská služba inak, ako ju poznáme Vidiecka turistika alebo dovolenka na hospodárskom dvore, na farme, to už nie sú v podnikaní na vidieku neznáme pojmy. Obyvatelia horských a podhorských oblastí a tých regiónov, ktoré nemajú vyslovene dobré podmienky pre poľnohospodársku výrobu, hľadajú nové možnosti zlepšenia svojej existencie a ponúkajú obyvateľom miest rôzne služby. Okrem aktívneho oddychu v lone prírody ide aj o akýsi návrat k prirodzenému spôsobu života a k tradíciam. Každá veková kategória si pri takomto oddychu príde na svoje. Príklad z Rakúska sa trocha vymyká z pravidiel. Nejde o vidiecku turistiku v pravom slova zmysle. S nápadom prišli ženy - roľníčky z Rakúska, ktoré rozmýšľali o alternatívach, ktoré by rodinám priniesli nové možnosti zárobku: vybudovať na hospodárskom dvore byty a prenajať ich starším ľuďom. Takým, ktorí zistili, že spolužitie viacerých generácií je často problematické a konfliktné. Niektoré príklady z praxe potvrdzujú, že pri jasne stanovených pravidlách prenájmu je harmonické spolužitie domácich a cudzích obyvateľov možné. Starší ľudia, ktorí už takto trávia svoj zaslúžený odpočinok na jednej farme v Štajersku, sa pre tento krok rozhodli po tom, čo tento spôsob života spoznali a obľúbili si ho práve počas dovoleniek v rámci vidieckej turistiky. Pravda, rozhodnutie nasťahovať si na farmu cudzích ľudí, je rozhodnutím pre celú rodinu, pretože pri takomto spolunažívaní musí byť prítomná veľká dávka vzájomnej tolerancie, ale i zodpovednosti.. Projekt, ktorý vznikol v Rakúsku autorky nazvali " Bývanie spojené s opatrovaním pre seniorov na roľníckom dvore." Pod týmto názvom sa rozumie celoročný prenájom bezbariérových bytov vhodných pre starších ľudí , vybavených kuchyňou a sanitárnym príslušenstvom. Starší ľudia majú možnosť využiť rôzne služby, ktoré roľnícka rodina poskytuje. Môže to byť akýsi most medzi vlastným bytom a domovom opatrovateľskej služby, pričom je seniorom zabezpečená samostatnosť. Je to pokus o zabezpečenie aktívneho zmysluplného života pre starších ľudí. Kto si napríklad rád sám varí, má na gazdovskom dvore na to možnosť. Komu je to na ťarchu, stravuje sa u gazdinej. Rovnako je to aj s praním, upratovaním a podobne. Starší človek má tak pocit užitočnosti. Hosť zaplatí bežné nájomné podľa metrov štvorcových, ktoré obýva a prevádzkové náklady. V určitom paušálnom poplatku je zahrnuté napríklad využívanie všetkých spoločenských miestností a zariadení - napríklad vlastná hriadka v záhrade. Každý byt má signalizačné zariadenie prvej pomoci. Je tu zabezpečená opatera v prípade choroby alebo úrazu. Tu sa kladie veľký dôraz na spoluprácu so sociálnou sieťou, resp. organizáciami Červeného kríža. Starší človek uzavrie s príslušnou sociálnou poisťovňou zmluvu o opatrovateľstve, ktorá mu v prípade potreby poskytne vhodnú opatrovateľku. V rámci uvedeného projektu sa predpokladá, že v každej rodine je jedna osoba, ktorá má ošetrovateľskú kvalifikáciu a ktorá je schopná zabezpečiť čo najdlhšie domácu opateru chorého v jeho novom domove. Skúsenosti potvrdzujú, že pre tento druh podnikania je nutná veľká dávka optimizmu, výdrže a práce. Tá však prináša okrem finančného efektu aj dobrý pocit z toho, že sa starším ľuďom poskytuje možnosť v prirodzenom prostredí prežiť harmonické dni staroby. Der Förderungsdienst , 45, 1997, č. 7 |Naspat| Výživové trendy budúcnosti Tri najdôležitejšie megatrendy našej epochy - globalizácia, indi- vidualizácia a prechod k informačnej spoločnosti formujú aj náš vzťah k výžive. Globalizácia nám približuje chute, špeciality a produkty iných krajín. Stredoeurópska kuchyňa je vystavená množstvu cudzích vplyvov. "Talianizuje" sa. Exotické jedlá a koreniny patria dnes k základnému repertoáru každého supermarketu. Reštaurácie ponúkajú na jedálnych lístkoch jedlá z kuchýň ďalekých krajín. Zvýšenému záujmu sa tešia i pre nás veľmi netradične vyzerajúce jedlá, ako napr. surová ryba sushi. Individualizácia je snáď najmocnejšou silou, ktorá mení našu spo- ločnosť. Napája sa z viacerých zdrojov - kultúrnych, duchovných, eko- nomických. Ide najmä o zvyšovanie počtu jednočlenných domácností z dôvodu rozvodov, dlhšieho obdobia štúdia a vytvárania celoživotných vzťahov vo vyššom veku a podobne. Čím ďalej tým menej fungujú zaužíva- né schémy vzťahu muža a ženy. Ženy sú emancipované, zamestnané, kvali- fikované. Tradičná rola ženy v domácnosti im často už "nesedí". Budujú si svoju kariéru. Mení sa tiež pohľad na generačné problémy, na vek človeka z hľadiska možností jeho uplatnenia. Mnohí si v päťdesiatke zakladajú novú rodinu. Mení sa aj pracovná oblasť. Nepracuje sa už "od siedmej do pol štvrtej", ale pracovná doba je pohyblivá, podľa potre- by, v noci, z domu, na pol úväzku. Z toho vyplýva záver, že to, čo bo- lo predtým samozrejmé - rozdelenie úloh, morálne záväzky, denný rytmus - sa dnes mení. Na spôsob našej výživy vplývajú tieto zmeny mnohými spôsobmi. Prežívame obdobie rozpadu tradičnej domácnosti, v ktorej sa pravidelne varilo, jedlo sa vďaka moderným technológiám a polotovarom pripravuje kratšiu dobu, jednoduchšie, viac sa pri tom vymýšľa a obmieňa. Jeme improvizovane na písacom stole, pri počítači, na ulici, chrumkáme ka- dečo pri televízore. K individualizácii patrí aj zmena rebríčka hodnôt týkajúca sa nášho vlastného tela. Venuje sa mu viac pozornosti, ale aj starostli- vosti. Náš vzťah k vlastnému telu je čím ďalej tým starostlivejší, narcistickejší, ale aj neurotickejší. Každé historické obdobie má svo- je špecifiká. V povojnovom období bolo zdravé všetko, čo bolo výživné, mastné. Mnohí si pamätajú historku so špenátom, hlavným to zdrojom že- leza. Neskôr vysvitlo, že obsah železa v špenáte nie je až taký preu- kazný. Možno povedať, že každé obdobie má svoj "špenát", svoje zaruče- né diéty na zdravie, štíhlu líniu a prevenciu chorôb. Ale akým spôsobom ovplyvňuje prechod k informačnej spoločnosti naše konzumentské návyky? Jedným z javov je pokles spotreby kalórií, resp. jej väzba na telesnú aktivitu. Namiesto kaloricky veľmi bohatých potravín sa do popredia v dôsledku reklamy dostávajú vitamíny, stopové prvky, rôzne prírodné aditíva a účinné látky. Aj boom masovokomunikač- ných médií, reklamy, túžba po senzácii prispieva k tomu, že sa problé- my s niektorými konkrétnymi druhmi potravín rozšíria dakedy až do po- doby hystérie. Konzument je až priveľmi informovaný, no zároveň zne- istený. Informačný boom tak často "vyrába" iracionálne reakcie. Tak sa napríklad stane, že výskyt choroby dobytka na jednom ostrove zruinuje celý európsky sektor. Ak sa dnes analyzujú pocity konzumentov v konfrontácii s potravi- nami a ich kvalitou, dospejeme k názoru, ktorý možno vo veľmi zjedno- dušenej forme vyjadriť aj takto: "Už aj tak ničomu neveríme, ani tým švindľom s biopotravinami!" Aká bude naša výživa v budúcnosti? Ako budeme v budúcnosti jesť? Normálne! Bude nám chutiť to, čo nám aj vždy chutilo. Ľudský zmysel pre chuť má stáročné tradície. Napriek tomu badať určité tendencie zmien, a to: a) v budúcnosti budeme viac "zobať" - bufety, sendviče, studená kuchyňa prevýšia tradičné formy stravovania, b) jedlo sa bude personifikovať - každé bude mať svoju históriu, biografiu - je to šanca pre regionálne špeciality, c) väčší dôraz sa bude klásť na kvalitu a na jej kontrolu, d) budeme jesť viac ľahkých jedál, budeme sa stravovať "humánnejšie"- preč od barbarského vzťahu k prírode, e) a nakoniec rada pre producentov potravín: akceptujte mentalitu našej kultúry. Nepracujte proti nej! Der Förderungsdienst, 42, 1998, č. 2, s. 44 - 47 |Naspat| Knižnice a vysoké školstvo Knižnice vo vzdelávajúcej sa spoločnosti V prvom rade to bola finančná kríza, ktorá donútila v roku 1996 britskú vládu vytvoriť komisiu, ktorej úlohou bolo zhodnotiť súčasný stav britského vysokého školstva a vydať odporúčania pre jeho budúci rozvoj. Sedemnásťčlenná komisia odborníkov z oblasti školstva a vedy pod vedením Sira Rona Dearinga predložila v lete 1997 správu pod ná- zvom Higher Education in the learning society (známu aj pod názvom Dearing Report), ktorej hlavné ciele možno zhrnúť takto: - maximalizácia pozornosti vysokému školstvu pri zohľadnení potrieb jednotlivca, národa a budúceho trhu práce, - zabezpečenie širokej palety ponuky vzdelávania prostredníctvom kurzov, inštitúcií, rozličných foriem štúdia, - vysoký štandard ukončeného vzdelania, - zvýšenie efektívnosti výučby a učenia sa, - zohľadnenie záujmov zamestnávateľov, - posilnenie výskumnej činnosti, - spravodlivé a prehľadné formy podpory študentov, - možnosť výberu personálu inštitúciami, - účinné využívanie nákladov a vysoká kvalita. Kľúčovou predstavou Dearingovej správy je úvaha o vzdelávajúcej sa spoločnosti, v ktorej si ľudia každého veku uvedomujú potrebu ne- ustále sa vzdelávať, a to či už z hľadiska potrieb svojej profesie, alebo z osobných pohnútok. Z hľadiska európskej industriálnej, resp. postindustriálnej spoločnosti podčiarkuje Dearing rozhodujúci význam celoživotného vzdelávania, ktoré bude predstavovať v dnešnom a budú- com, čoraz viac globalizovanom hospodárskom svete konkurenčnú výhodu pre každú krajinu. Od vysokého školstva sa v budúcnosti bude očakávať flexibilnejšia reakcia na potreby študentov a "zákazníkov", t. j. za- mestnávateľov a zadávateľov výskumných úloh, potreba zamestnávať vysokokvalifikovaných ľudí, ktorých možno motivovať a ktorí sú ochotní ďalej sa vzdelávať, ako aj využívanie obrovského potenciálu nových ko- munikačných a informačných technológií. Dearingova správa obsahuje spolu 93 odporúčaní pre všetky oblasti týkajúce sa vysokého školstva, počnúc počtom študentov, priebehom štu- dijného procesu, potrebami výskumu a možnosťami jeho podpory, správou a financovaním a podobne. Pre knihovnícku oblasť sú zaujímavé najmä odporúčania súvisiace so zdokonaľovaním procesu výučby a učenia využívaním komunikačných a informačných technológií. Dearing vidí potenciál komunikačnýcha a informačných technológií predovšetkým v zvyšovaní kvality vedy a výskumu, vysokoškolského manažmentu a snáď aj v dlhodobom znižovaní nákladov. Odporúča, aby všetky vysokoškolské ustanovizne mali do roku 1999/2000 vypracovanú komplexnú komunikačnú a informačnú stratégiu. Iniciatíva musí pritom vychádzať z vedenia škôl a musí zohľadňovať ich potreby. Táto stratégia má zahŕňať informačné zdroje (knižnice, inter- né informácie školy), prostriedky komunikácie medzi študentmi, vyso- koškolskými učiteľmi a správou, vývoj učebných materiálov, ako aj vý- voj efektívnych manažérskych informačných systémov. Preto je potrebné, aby vrcholový manažment vysokoškolských ustanovizní mal okrem riadia- cich schopností aj veľké pochopenie pre potenciál, ktorý predstavujú nové technológie. Pretože iba nemnohí z dnešných vedúcich pracovníkov disponujú oboma vlastnosťami, odporúča Dearing prizvať potrebných od- borníkov na vysoké školy zvonka, resp. postarať sa o interný rozvoj v tejto oblasti pomocou špeciálnych opatrení. Z hľadiska informačnej štruktúry odporúča Dearingova správa ďalší rozvoj elektronických sietí, ktoré môžu vysoké školy využívať ako zdroj informácií, ako "marketingový" prostriedok, na podporu výučby a výskumu, resp. pre interné potreby manažmentu. Ďalej treba rozvíjať elektronický knižničný program (Electronic Libraries Programm). Tu sa poukazuje na dôležitosť rokovaní o licenčných zmluvách v súvislosti s prístupom k rôznym databázam, ako aj na inováciu spolupráce s vyda- vateľským sektorom, predovšetkým v otázkach autorského práva. Jedno z ďalších odporúčaní sa týka možností študentov pracovať so sieťami. Odporúča sa, aby do roku 2000 bol pomer verejne prístupných počítačov k študentom 1:10 a aby do roku 2005 mal každý študent svoj laptop. Už v roku 1993 sa knižnice dostali do centra záujmu, a to v sú- vislosti s tzv. Follettovou správou. Odporúčania Sira Briana Follettsa viedli na jednej strane k výraznému budovaniu knižníc, na druhej stra- ne k tvorbe elektronického knižničného programu (Electronic Libraries Programm), ktorý podporil projekty v oblasti elektronickej dodávky do- kumentov, elektronických časopisov, publikovania on-demand, resp. prístupu k JANETu, resp. SuperJANETu (Joint Academic Network). Prog- ram, ako aj manažment JANETu a SuperJANETu bol koordinovaný výborom Joint Information Systems Committee (JISC). JISC funguje zároveň ako poradný orgán pri vývoji informačných stratégií, ktoré by univerzity v budúcnosti mali rozvíjať. Dosiahnuté výsledky hodnotí Dearingova správa pozitívne a nadväzuje na ňu vo svojich úvahách. Britské knižnice vidia v sebe obrovský potenciál, ktorým môžu prispieť k realizácii navrhnutých informačných stratégií. Knižnice by mohli byť hlavnými aktérmi pri poskytovaní služieb v rámci sietí štu- dentom. Knižnice však musia bojovať o uznanie svojej dôležitej úlohy pri univerzitnom výskume a požaduje sa tiež, aby sa existencia kvalit- ných knižničných služieb považovala za dôležité kritérium pri hodnote- ní kvality vysokej školy. Množstvo rozsiahlych programov na školenie používateľov v rámci knižníc poskytuje základ pre možnú a potrebnú in- tegráciu do jednotlivých učebných procesov. Jedným z výsledkov spomínanej Follettovej správy bolo spojenie výpočtových stredísk a univerzitných knižníc, často pod vedením kniž- nice. V mnohých prípadoch sa pridružili i ďalšie komponenty, napr. pracoviská vyrábajúce multimediálne učebné materiály. Tento vývoj vie- dol k tomu, že niektoré inštitúcie sa vzdali názvu "knižnica" v pros- pech názvu "vzdelávacie centrum (Learning Centre), alebo "knižnica a vzdelávacie centrum (Library and Learning Centre). Význam, ktorý pripisuje Dearingova správa efektívnemu využívaniu nových informačných a komunikačných techník, ponúka knižniciam šancu využiť svoje vedomosti a skúsenosti s prácou s novými technológiami pri vývoji a realizácii informačných stratégií. Pritom bude rozhodujú- ce, do akej miery sa im podarí presvedčiť tých, ktorí majú rozhodujúce slovo, o svojej kompetencii a ako sa toto úsilie prejaví v činnosti vedeckých knižníc. Bibliotheksdienst, 32, 1998, č. 2, s. 223-229. |Naspat| Quo vadis - knihovník vedeckej knižnice v roku 2000 12 téz o budúcnosti odborného referenta Povolanie knihovníka vo vedeckej knižnici má na prelome storočí za sebou už bezmála storočnú históriu. Po celé desaťročia bolo v prvom rade poznamenané kontinuitou a tradíciami. Platí to najmä pre klasické knižničné činnosti, ako je akvizícia, spracovanie literatúry, výstavba fondu, ako aj pre klasickú formu média - knihu. V neustále sa meniacom a rozvíjajúcom svete komunikačných a in- formačných technológií stojí dnes toto povolanie na rázcestí. Z rôznych strán počuť kritické hlasy súvisiace so státusom nášho pro- fesijného stavu, ktorým musíme čeliť. Bezpochyby sa knihovník pracujúci vo vedeckej knižnici bude mu- sieť v budúcnosti, ak bude chcieť obstáť, stať popri svojej klasickej profesii informačným špecialistom, ovládajúcim celý repertoár nových techník, resp. obsluhy médií, aby mohol efektívne sprístupňovať infor- mácie svojim klientom. Ťažisko jeho pôsobnosti sa bude musieť presúvať smerom od knižnice bližšie ku klientele (fakulty, inštitúty), aby bol akceptovaný v kontexte budúcej úspory pracovných síl ako nenahraditeľ- ný článok. Pôjde predovšetkým o to, či sa knihovník vo svojom profe- sionálnom prostredí bude legitimovať v prvom rade ako správca knižni- ce, alebo ako odborný referent a informatik-špecialista. V uvedených 12 tézach o budúcnosti knihovníka vedeckej knižnice nebolo možné samozrejme zohľadniť všetky špecifiká práce. Každá kniž- nica má inú klientelu, pravidlá a úlohy. Odborný referent univerzitnej knižnice má iné povinnosti ako jeho kolega v štátnej knižnici, alebo v knižnici výskumného ústavu. Spoločná je však potreba zdôrazňovať no- vé úlohy v meniacom sa informačnom a komunikačnom svete. Tézy sa najviac týkajú odborných knihovníkov pôsobiacich v uni- verzitných knižniciach, možnosť aplikácie na iné pracoviská treba po- sudzovať individuálne. 1. téza: Primárna prezentácia povolania knihovníka vedeckej knižnice tkvie v jeho úlohách ako odborného referenta, a nie v konštatovaní je- ho rutinných výkonných funkcií. Knihovník budúcnosti bude preto v pr- vom rade informatik - odborník špecialista vo svojej oblasti. Tu je šanca stať sa potrebným a nenahraditeľným. 2. téza: V bežných rutinných výkonoch je knihovník vedeckej knižnice nahraditeľný schopnými diplomovanými knihovníkmi, no z hľadiska úloh vyplývajúcich z jeho postavenia odborného referenta to nie je možné. Princíp: každý robí to, čo vie len on. 3. téza: Pre odborného referenta vedeckej knižnice bude v omnoho väčšej miere rozhodujúca jeho odborná pripravenosť. Treba ho odlíšiť od zamestnanca iných verejných inštitúcií (úrady), kde sa v prvom rade vyžaduje práca v oblasti správy. Činnosť knihovníka - špecialistu je napríklad porovnateľná s prácou chemika vo výskumnom ústave či úrade životného prostredia, príp. podobných inštitúciách, t. j. tam, kde sa nevyžaduje len administratívna práca. 4. téza: Čím ďalej tým viac bude možné odbremeniť knihovníka - špecia- listu od klasických rutinných úloh. Tým sa uvoľnia jeho kapacity pre aktívne poskytovanie informácií. 5. téza: Klasický odborný referent, ktorý sa venuje "iba" akvizícii a spracovaniu, nemá budúcnosť. Nový odborný referent to robí tiež, ale takisto aktívne sprostredkúva to, čo získal, v zmysle aktívnej odbor- nej informácie. Platí rovnica: Odborný referent 20 - odborný referent 1900 + aktívna odborná informácia Odborný referent sa musí naučiť ponúkať informáciu ako tovar, "predávať ju" lepšie ako dosiaľ. Musí sa viac venovať svojej kliente- le, ktorá často pozná a využíva iba zlomok zdrojov knižnice. Musí byť v ofenzíve a hľadať kontakt s verejnosťou. Ponúka sa tu intenzívnejšia spolupráca s kolegami rovnakého profesijného zamerania na celoštátnej úrovni (user groups, mailing). 6. téza: Odborný referent ústrednej knižnice je jediný pracovník uni- verzity, ktorý pozná celé spektrum odborných informácií a má k dispo- zícii ich zdroje. Táto téza obsahuje zároveň šancu i nároky. Je informatikom-špecialistom univerzity, ktorý môže siahnuť po všetkých zdrojoch informácií, bez ohľadu na typ média. Skúsenosti ukazujú, že toto je z hľadiska výučby študentov pole ležiace úhorom. Spravidla ne- majú odborní asistenti poznatky z tejto oblasti, alebo sú príliš zaťa- žení inými úlohami. Aj v tejto oblasti sa odborný referent môže stať nenahraditeľnou osobou. 7. téza: Vedeckí pracovníci očakávajú (čakajú na) aktivity odborných referentov a s vďakou prijímajú ich služby. Aj tu je dôležitá vlastná iniciatíva, trpezlivosť pri vytváraní kontaktov. Často sa zjavným ne- záujmom zo strany fakúlt ospravedlňuje pasivita knihovníkov. 8. téza: Pre akceptovanie odborného referenta knižnice ako partnera vedca je rozhodujúca jeho fyzická prítomnosť. Telefón, telefax, e-mail, internet a iné virtuálne kontakty nestačia. Odborný referent - knihovník sa musí sám snažiť o to, aby ho univerzitná verejnosť bra- la na vedomie. 9.téza: Na to, aby odborný referent mohol kompetentne plniť svoje úlo- hy, musí sa neustále vzdelávať. Nestačí iba účasť na obligátnych for- mách ďalšieho vzdelávania. Vzdelávať sa je každodennou úlohou referen- ta. Účasť na vedeckých podujatiach fakulty je zároveň aj možnosťou nadväzovať kontakty. 10. téza: Aj pri posudzovaní možností profesionálneho postupu a odme- ňovania za prácu treba zaviesť nový pohľad. Knihovníka - špecialistu v zmysle kritérií uvedených v 5. téze treba rozlišovať od kolegu, kto- rý vykonáva iba knihovnícku činnosť v klasickom zmysle slova. Zmena myslenia v tejto oblasti bude asi jedným z najtvrdších orieškov pri ceste k vytvoreniu nového obrazu odborného referenta. 11. téza: Nové úlohy a nová tvár tejto profesie si vyžadujú aj nové cesty a obsah vzdelávania. Pri zvažovaní dôležitosti teórie a praxe sa treba, na rozdiel od obsahu vzdelávania diplomovaných knihovníkov, pri ktorom sa kladie väčší dôraz na teóriu, vo väčšej miere venovať oblas- ti vedeckých informácií, nových médií, resp. školeniu používateľov. 12. téza: Odborný referent roku 2000 je nenahraditeľný pre vedu a vzdelávanie, a preto nemá problémy s uznaním svojho stavovského a profesijného postavenia. Svojou kompetenciou dosahuje, že ho okolie akceptuje. Bibliotheksdienst 32, 1998, č. 2, s. 247 - 254 |Naspat| Informácie v pravej chvíli na správnom mieste SUBITO - kooperačná služba nemeckých knižníc na zasielanie dokumentov Dňa 17. novembra 1997 oznámil spolkový minister školstva, vedy, výskumu a technológie Dr. Jürgen Rüttgers prostredníctvom tlače správu o štarte kooperačnej služby nemeckých knižníc zameranej na zasielanie dokumentov, známej pod názvom SUBITO. Konštatuje, že tento systém sa stáva strategickým a efektívnym príspevkom k nadregionálnemu zabezpe- čovaniu vedy, hospodárstva a spoločnosti ako celku literatúrou a in- formáciami. Tri roky po začatí prác v rámci iniciatívy spolkových krajín, za- meranej na urýchlenie informačných služieb, bude umožnený najrýchlejší a najkomfortnejší prístup ku všetkým tlačeným vedeckým časopisom, kto- ré sú dostupné v nemeckých knižniciach, a to prostredníctvom interne- tu. Knižnice tým vyhovujú požiadavkám kladeným na kvalitu informácií a rýchlosť ich získavania. Využitím modernej techniky, funkčnej in- fraštruktúry a zlepšením služieb ponúkajú každému záujemcovi o litera- túru optimálnu možnosť na využitie informačných zdrojov knižníc. SUBITO má jednoduchú a jasne definovanú koncepciu, ktorej zákla- dom je to, že používateľ môže z vlastného pracoviska - rešeršovať vo všetkých časopisoch uvedených v databáze časopisov (ZDB), - objednať vybrané články elektronicky a - dostať ich plný text na svoje PC pracovisko do troch pracovných dní. SUBITO ponúka službu, ktorú používatelia požadujú a ktorá je dnes nutná. Knižničnú službu, ktorá poskytne prostredníctvom modernej tech- niky potrebnú literatúru nezávisle od zemepisného miesta, kde sa zá- ujemca o literatúru, resp. sídlo knižnice nachádzajú. Knižnica, v ktorej sa daný dokument nachádza, vybavuje objednávku podľa želania zákazníka elektronicky, alebo v tlačenej forme: - elektronicky e-mailom, - elektronicky cez FTP, - faxom, - poštou, - osobne alebo prostredníctvom kuriéra. Cieľom služby SUBITO je, aby bola literatúra v pravý čas na správnom mieste. Garantuje to tzv. normálna a expresná služba. Normál- na služba znamená vybaviť objednávku do 3 pracovných dní, expresná za jeden deň. V prípade, že objednávku nemožno z nejakého dôvodu vybaviť, dostane používateľ v rámci spomínanej lehoty oznámenie. Každý záujemca (študenti, osoby, resp. inštitúcie z oblasti vedy, hospodárstva, verejnej správy alebo verejnosti) môže využívať SUBITO z každého kúta Nemecka, právnické, ako aj fyzické osoby môžu podávať objednávky. SUBITO rozlišuje napriek tomu 2 skupiny používateľov: 1. skupina: - študenti, žiaci, pracovníci vysokých škôl, - súkromné osoby, - pracovníci zo sféry výskumu, financovaného z verejných prostriedkov, pracovníci právnických osôb z oblasti verejného sektora, kultúrnych, sociálnych a verejnoprospešných organizácií, ako aj cirkví. 2. skupina: - tzv. komerční používatelia, - resp. používatelia zo zahraničia. Rozhodujúce pre zaradenie do používateľských skupín je to, že za- sielanie dokumentov prostredníctvom služby SUBITO je platená služba. Stanovenie poplatkov sa riadi týmito zásadami: - príslušnosť do skupiny užívateľov, - požadovanie normálnej, resp. expresnej služby, - rozsah objednávky, - spôsob zasielania dokumentov. Poplatky za normálnu službu, používateľská skupina 1 (v DM) 1-20 strán predlohy každá ďalšia strana e-mail 5,0 0,20 FTP 5,0 0,20 fax 10,0 0,50 pošta 8,0 0,20 osobne prevzaté 5,0 0,20 kuriér* 5,0 0,20 (* náklady kuriérskej služby hradí objednávateľ) Tieto poplatky platia pre normálne služby pre používateľov 1. skupiny jednotne pre celé Nemecko. Stanovovanie poplatkov za expresnú službu pre používateľskú sku- pinu 1, normálnu, resp. expresnú službu pre 2. skupinu je v kompeten- cii zasielajúcich knižníc. Existujú rôzne formy platobného styku, pod- ľa vzájomnej dohody oboch strán (fakturácia, prevod, kreditná karta, hotovosť a pod.). Ako sa SUBITO používa SUBITO je ponuka v systéme World Wide Web. Kto je priamo napojený na internet, môže pohodlne objednávať li- teratúru z domu, resp. z úradu. Kto nie je online, jednoducho využije pripojenie na internet v knižnici. Cez domovskú stránku SUBITO (http: //www.subito-doc.de) vedú odkazy k prístupovým systémom. Poskytujú bá- zu pre rešeršovanie - databázu časopisov (ZDB), ktorá t.č. obsahuje asi 1 milión titulov zo všetkých vedných oblastí, v rôznych jazykoch, resp. adresy nemeckých knižníc, v ktorých sa dokumenty nachádzajú. Okrem toho umožňujú rešeršovať a objednávať potrebnú literatúru. Objednávku môže však podať iba registrovaný používateľ. Registrá- cia prebieha cez systém riadenia prístupu, ktorý spravuje profil pou- žívateľa, jeho číslo a heslo. Profily používateľov prispievajú ku kom- fortnému využívaniu služby a registráciou sa obmedzuje zneužívanie z hľadiska autorského práva, resp. zaradenia do používateľskej skupi- ny. Ktorá knižnica sa môže stať členom SUBITO? Každá verejnoprávna knižnica, resp. kompetentné informačné pracovisko, ktoré splní pod- mienky špecifické pre tento systém, resp. garantuje podmienky pre do- dávku potrebnej literatúry. Nepochybne k tomu patrí i technická in- fraštruktúra a administratívne zázemie. Prvé štatistické údaje K 17. decembru 1997 sa dosiahli tieto výsledky: počet registrovaných používateľov: 1185 počet realizovaných rešerší: 70.554 počet objednávok: 4520 Pri registrovaných užívateľoch je možné toto členenie: používateľská skupina 1: z toho - študujúci: 294 - členovia alebo príslušníci vysokých škôl: 337 - pracovníci výskumných inštitúcií financovaných z verejných zdrojov 119 - pracovníci právnických osôb z oblasti verejnej správy, kult., soc. zariadení 99 - súkromné osoby 185 používateľská skupina 2: spolu 151, z toho - z domova 117 - zo zahraničia 34 Tieto údaje svedčia o tom, že SUBITO funguje a využíva sa. Je to služba pre každého. Jeho úspech bude závisieť, do akej miery sa kniž- niciam podarí získať si zákazníkov. Podľa slov ministra je vytvorenie tohto systému najväčším inovačným zámerom v oblasti nadregionálnych knižničných služieb v Nemecku. Je to rozhodujúci krok k vytváraniu di- gitálnej knižnice. Pre vedu, výskum a hospodárstvo bude stále dôleži- tejšie mať k dispozícii relevantné informácie. Vedomosti sú surovinou pre inováciu a základňou pre technologický pokrok, a tým aj pre za- mestnanosť v Nemecku. SUBITO je už dnes značka, ktorá evokuje rýchlosť a kvalitu. Bibliotheksdienst 32, 1998, č. 12, s. 2357. |Naspat| O domácnosti z iného pohľadu Každý človek sa narodí do určitej domácnosti a vyrastá v určitej domácnosti – i keď nie vždy v tej istej. Pojem domácnosť, v ktorej človek rastie, žije a zostarne, sa často vo verejnej diskusii neberie na vedomie, ako keby išlo o samozrejmosť. Verejnosť sa viac zaujíma o globálne vzťahy, resp. o jednotlivca. Domácnosť je však tou jednotkou, ktorá je v úzkom vzťahu k životu spoločnosti. Domácnosť potrebuje človek po celý život. Sú s ňou spojené základné životné potreby, či už ide o základné funkcie, ako výživa, odievanie, bývanie a každodenná regenerácia, alebo o sociálne potreby v súvislosti so spolužitím, o dimenzie kultúry spolunažívania. Mimoriadny význam pre budúcnosť spoločnosti má domácnosť a rodina v oblasti výchovy detí. Tu sa o nich rozhoduje, tu sa realizujú a učia každodenné činnosti, aby sa raz stali právoplatnými občanmi. Škôlky a školy prichádzajú na program až neskôr a často už nie sú schopné mnohé chyby korigovať. V roku 1994, keď bola v Nemecku publikovaná 5. správa o rodine, zaviedol sa v tejto súvislosti termín „humánny majetok„. V podtitule správy možno čítať: Budúcnosť humánneho majetku. Verejnosť málo hovorí aj o rozsahu domácich prác v porovnaní s prácou v zamestnaní. Berú sa ako niečo samozrejmé. Zaujímavé sú preto výsledky reprezentačného prieskumu, ktorý sa vykonal v Nemecku v rokoch 1991/1992. V domácnosti sa vykoná omnoho viac hodín práce ako v zamestaní. Takzvaná nezaplatená práca! V roku 1991 sa jej v nemeckých domácnostiach vykonalo 77 miliárd hodín v porovnaní so 47 miliardami hodín odpracovaných v zamestnaní. K tomu treba ešte pripočítať 8 miliárd hodín cesty do zamestnania (tieto údaje sa vzťahujú na územie bývalej SRN). Práca v domácnosti tvorí najväčší podiel z tzv. nezaplatenej práce, zatiaľ čo sociálna práca tvorí iba jej zlomok. Potvrdzuje sa pravidlo, že domácnosť si vyžaduje celého človeka, po celý život. Domácnosti sa v poslednom období značne menia, a to z hľadiska svojej štruktúry aj životných foriem a životného štýlu dnešného človeka.Prejavuje sa tendencia zmenšovania domácností, vzrastá počet domácností s jedným členom. Pôrodnosť klesá, vzrastá počet rozvodov, spolužitie partnerov bez manželského zväzku a podobne. Podľa citátu z jednej švajčiarskej štatistiky „... sa Švajčiari rozhodujú pre manželstvo v čoraz vyššom veku, majú menej detí, a častejšie sa rozvádzajú... „ Manželstvo a deti nie sú už v prvom rade považované za základ stabilného rodinného života ako predtým, i keď čoraz viac párov žije už dlho pred svadbou v spoločnej domácnosti. Ďalším významným faktorom je zamestnanosť žien, najmä matiek. Tendencia sa stupňuje, pretože čoraz viac žien chce stihnúť oboje: rodinu i zamestnanie, rovnako ako muži, ktorý doteraz nemuseli voliť medzi týmito alternatívami. Deľba práce v domácnosti ešte nie je všade samozrejmosťou, no je čoraz samozrejmejšia v mladých rodinách. Znižovanie veľkosti domácnosti spôsobuje aj to, že je domácnosť slabšia, menej odolná, napríklad v prípade choroby, krízy alebo inej stresovej situácie. Okrem toho je dôležité i to, že obyvateľstvo Európy starne, zvyšuje sa podiel starších ľudí, a preto vzrastá požiadavka na služby súvisiace s vedením a udržiavaním domácnosti. Domácnosti sú čím ďalej, tým viac odkázané na služby, ktoré jej členov odbremenia od určitých činností. Tu sa ukazuje široké spektrum pre povolania, ktoré s vedením domácnosti súvisia. Potreba spomínaných služieb je rôzna, a to v súlade so životnou etapou rodiny. Skoré a neskoré etapy života, t. j. mladé a starnúce domácnosti, sú viac odkázané na pomoc. Zatiaľ čo rodiny s malými deťmi vyžadujú rôzne druhy doplnkových služieb, starší ľudia potrebujú viac služby opatrovateľského charakteru. V budúcnosti bude treba pozornosť upriamiť na interakcie medzi súkromnými domácnosťami a verejnou sieťou služieb. V súvislosti s čoraz väčším objemom vzťahov domácnosti k okolitému svetu bol v Nemecku zavedený pojem „nové domáce práce„. Ako to vysvetliť? Domácnosti majú dnes do činenia s mnohými inštitúciami, a to trhom, bankami, poisťovňami, zariadeniami pre deti, rôznymi úradmi a podobne. Táto široká sieť prepojení medzi domácnosťou a okolitým svetom poskytuje nielen množstvo služieb, ale „stojí„ domácnosti aj veľa námahy a práce, a to v styku s nimi. Pojem „nové domáce práce„ je vlastne spoločným menovateľom pre tak rôznorodé činnosti, ako je styk s bankou, poisťovňou, návštevou lekára, alebo rodičovského združenia či detskej akadémie v škole. Podmienky pre styk s inštitúciami sú obyčajne dané. Člen domácnosti musí vedieť o otváracích hodinách v banke, poznať poistné podmienky, vedieť vyplniť rôzne formuláre a podobne. Často tu dochádza k stretu odborníkov a laikov. Na strane domácnosti ide obyčajne o laikov. Často dochádza ku konfrontácii, ktorá prináša stresové situácie, nedorozumenia, frustráciu a obyčajne je v nevýhode ten slabší – privátna domácnosť. Nové domáce práce sa podstatne líšia od tých tradičných, ktoré smerovali dovnútra rodiny, bytu, domu. Nevyznačujú sa takou pravidelnosťou ako ony. Tento pojem charakterizuje epochálnu zmenu v každodennom živote. Opäť sa mnoho hovorí o renesancii domácností. Ide o to, aby sa im vrátila ich pôvodná dominantná úloha v spoločnosti. V budúcnosti sa jej bude treba venovať i na vedeckej, a výskumnej úrovni. Vysokoškolské vzdelávanie v danej oblasti bude tvoriť základňu pre štúdium rodiny a domácnosti vo vzťahu k hospodárstvu, spoločnosti a prostrediu, resp. ich interakcií. V domácnosti ide na jednej strane o činnosti nutné pre život rodiny, na druhej strane sa tu realizuje kvalita života v demokratickej spoločnosti. Der Förderungsdienst, 46, 1998, 9 |Naspat| Štandard pre komfort kráv Pri intenzifikácii chovu mliekového dobytka a s tým súvisiacou zvyšujúcou sa úžitkovosťou a zväčšujúcimi sa stavmi dobytka sú vhodné a zvieratám prispôsobené formy chovu s ustajňovacími systémami šetriacimi pracovný čas čoraz dôležitejšie. Správanie sa dojníc Pri zariaďovaní maštalí treba brať ohľad na prirodzené správanie sa zvierat. Výsledky výskumov ukázali, že zdravá krava leží denne na pasienku asi 17 hodín. Tento čas potrebujú zvieratá na prežúvanie a krátke fázy na oddych. Tieto fázy ležania umožňuje na pastve mäkká podložka a s tým spojený komfort pre zvieratá. Doba ležania v maštaliach je značne nižšia, často je to menej ako 10 hodín. Tento rozdiel medzi prirodzeným prostredím a maštaľou možno vysvetliť pohodou zvierat. V maštaliach sa často stáva, že kravy v boxoch postávajú, alebo sa bezcieľne pohybujú po výbehoch a chodbách. Najčastejšou príčinou sú malé boxy, príliš tvrdé ležoviská a nedostatočná ventilácia v maštaliach. Dôležité dôvody pre welfare, dobrú pohodu zvierat Prevedenie boxov Nakoľko doba ležania má dôležitú rolu, je veľmi dôležité, aby boxy boli skonštruované optimálne. Podlaha musí zabezpečovať mäkké a suché ležovisko, ktoré musí byť z hľadiska čistenia bezproblémové. Tvar boxu a jeho rozmery, to sú ďalšie dôležité kritériá. Pasture Mat: Pasture Mat bol vyvinutý v Kanade v roku 1991 firmou Promat Ltd. v Ontariu a je to prvý matrac svojho druhu pre kravy. Svoje výrobky uviedla firma na európsky trh koncom roku 1994. Od času vývoja tohto výrobku sa v severnej Amerike predalo 550.000 takýchto matracov. V Európe má na výrobu matracov licenciu od roku 1996 holandská firma Pasture B.V.Leeuwarden Holland. V Európe sa od uvedenia na trh predalo 125.000 matracov, z toho vyše 40.000 v Nemecku. Matrac Pasture je tak najpredávanejším matracom pre kravy vo svete. Komfort: Prirodzené prostredie je dôležité pre zdravie kráv. Znižuje stres, čím si zvieratá udržujú úžitkovosť. Matrac Pasture Mat ponúka kravám ideálne ležovisko prostredníctvom podložky, ktorá je šetrná ku koži, elastický matrac, ktorý je podobný danostiam na pastve. Z výskumov vyplýva, že čím je podložka mäkšia, tým je čas ležania dlhší. Zníženie zaťaženia kĺbov hrá pri tom významnú úlohu. Z tvrdej podložky budú kravy častejšie vstávať. Vstávanie stojí kravu veľa energie. Ako ukazujú výsledky výskumov, na matracoch Pasture sa predlžujú priemerné intervaly ležania. Zvýšeným komfortom sa značne zredukuje zaťaženie kĺbov. Zdravé kravy znamenajú nižšie náklady na liečivá, ale aj zvýšenie úžitkovosti na jednu laktáciu. Výsledky dokazujú, že v porovnaní s boxami s hlbokou poodstielkou sa náklady na podstielanie znižujú o cca 75%. Podstielka: Podstielací materiál ostáva naďalej významným prvkom v boxe, ale vo veľmi malom množstve. Najlepšie sa na podstielanie pri Pasture Mat hodí senná múčka alebo jemné piliny, ktoré viažu zvyšky mlieka a vlhkosť. Odporúčanie: Odporúča sa ležoviskové boxy čistiť dvakrát denne a podstielať malé množstvá, a to najmä v zadnej časti ležoviska boxu. Montáž: Matrac pre kravy Pasture si môžete bezproblémovo montovať sami, a to v novostavbách, ako aj v existujúcich maštaliach, na základe jednoduchého návodu. Životnosť: Pasture Mat sa skladá z 3 komponentov: Gumové prvky vo veľkosti 4 až 7 mm. Sú zabalené do druhého komponentu, jednom z 12 hadíc pozostávajúcom „vreci„. Hadice zamedzujú posuvu gumových čiastočiek v matraci, takže sa zachováva originálny tvar. Jednotlivé švy na matraci sú z masívnych nylonových vláken. Tretím komponentom je bezšvová krycia rohož. Je vyrobená z netkaného propylenu a impregnovaná dodatočne voskom, takže vznikne vodu odpudzujúca povrchová vrstva. Táto povrchová vrstva bola vyvinutá s ohľadom na pohodu zvierat, hygienické požiadavky a dlhú životnosť. Povrchové rohože možno obdržať v 2 vyhotoveniach: 5. V žltej farbe s voskovaným povrchom. Táto rohož má špeciálnu a zvieratám komfortnú vrchnú vrstvu a bola vyvinutá pre suché maštale so spádom 3% alebo viac. Exkrementy, moč a zvyšky mlieka sa na povrchu nedržia pevne, takže čistenie je rýchle. na tejto rohoži možno pracovať s malým množstvom podstielky, stačí toľko, aby povrchová vrstva ostala suchá a čistá. (typ EK) 6. V zelenej farbe, s drsným povrchom. Táto rohož bola vyvinutá tak, aby sa na nej mohlo pracovať s väčším množstvom podstielky. Drsný povrch umožňuje, aby sa na povrchu udržal podstielací materiál. (typ CS) Na základe skoro 7-ročnej skúsenosti v severnej Amerike je predpokladaná životnosť oboch typov rohoží asi 10 rokov. 5-ročná záruka. Na rohože Pasture sa poskytuje, pri normálnej prevádzke, po dobu 5 rokov 100% záruka. Adresa: PASTURE B.V. Vestaweg 3 – 8938 AV Leeuwarden P.O.Box 1605 – 8901 BX Leeuwarden – Holland tel. +31 (0)582801461 – fax +31 (0)58 2801574 Test elastických podložiek Podložka do maštalí od firmy Kraiburg 110 DM/m2 (vrátane DPH) Výrobca: Gummiwerk Kraiburg Elastik GmbH, D-84529 Tittmoning Čierna podložka ako metráž do maštalí z gumy. Hrúbka 8 mm, hmotnosť asi 9,5 kg/m2, v šírkach 170, 180 a 200 cm, max. dĺžka balu 35 m. Špeciálna spodná vrstva z polyuretánu. Hrúbka 25 mm, dĺžka 145, 155, 175 cm. Šírka 120 cm, hmotnosť asi 3,5 kg/m2. Okrajové pásy z gumy. Hrúbka pásov po bokoch a vpredu 18 mm a vzadu 10 mm. Šírka pásov po bokoch a vpredu 50 mm a vzadu 200 mm. Životnosť: 10 rokov plnogumová metráž, 5 rokov špeciálna polyuretánová pena. Prednosti: Elastickosť a tvarovateľnosť veľmi dobrá, prui ležaní, líhaní a vstávaní veľmi vyhovujúca potrebám zvierat, pevnosť pri teste a v praxi dobrá, zvieratá si ho pri možnosti výberu vyberú, účinná dezinfekcia a hĺbkové čistenie možné, gumová časť vhodná na recykláciu. Slabé stránky: neexistuje koncepcia na recykláciu polyuretánovej peny, inštalácia vo vlastnej réžii nákladná. DUNLOP Alanta Vodná posteľ pre kravy Cena na požiadanie u výrobcu Vyrába: DUNLOP-ENERKA, Gesellschaft fur Gummi und Kunststoff mbH, D-41516 Grevenbroich Podložka ako rolovaný materiál z vulkanizovaného SBR-kaučuku, posilnený syntetickými tkanivami, vrchná vrstva potlačená profilom podobným sieťotlači, spodná vrstva jemnoštrukturovaná, drsná. Rozmery: metráž, šírka 190 cm, hrúbka s náplňou vody asi 50 mm, hrúbka bez vody asi 9 mm, hmotnosť bez vody asi 10 kg/m2, pri šírke boxu 120 cm asi 50 l vody ako výplň. Funkčný princíp: V procese výroby je medzi oboma vrstvami tkaniny vytvorený priestor 90x165 cm opatrený plniacim otvorom, ktorým sa naplní potrebné množstvo vody pre každé ležovisko. Okolo dutého priestoru je okraj z SBR- kaučuku a tkanín, ktorý je počas výrobného procesu z vrchnej a spodnej strany vulkanizovaný v pevný spoj. Svorka uzatvára plniaci otvor pre každé ležovisko. Garancia: 10 rokov. Výhody: Tvarovateľnosť a elastickosť veľmi dobrá. Strata elastickosti veľmi nízka. Pri ležaní veľmi vhodné pre potreby zvierat, pevnosť pri teste a v praxi dobrá. Zvieratá si ju radi vyberajú. Pri dlhodobom pokuse žiadne viditeľné deformity, účinná dezinfekcia a čistenie možné, samočistiaci efekt veľmi dobrý. Slabé stránky: neexistuje koncepcia na recykláciu. Líhanie a vstávanie s bodovým zaťažením kĺbov. Matrac pre kravy Pasture, typ CS so zelenou povrchovou rohožou 80 DM/m2 vrátane DPH Výrobca: Pasture B.V., L-8938 AV Leeuwarden Podložka do maštalí so zelenou povrchovou rohožou z polypropylénu ako metráž, hrúbka krycej vrstvy 3,5 mm, povrch neštrukturovaný, bal až do 100 m, hmotnosť asi 1,9 kg/m2. Podložka (matrac): na každý box 12 hadíc z polypropylénu a nylonu, plnených granulátom z gumy, hrúbka 57 mm, šírka asi 170 sm, hmotnosť asi 26 kg/m2. Garancia: 5 rokov Výhody: Tvarovateľnosť a elastickosť veľmi dobrá, pri ležaní, líhaní a vstávaní veľmi vhodné pre zvieratá, pevnosť pri testoch a v praxi dobrá, podložka je u zvierat obľúbená, existuje koncepcia na recykláciu granulátu z gumy. Slabé stránky: neexistuje koncepcia na recykláciu povrchovej vrstvy, po dlhodobom pokuse stála deformácia 25 mm. Agriprom ležoviskový matrac pre kravy 75DM/m2 vrátane DPH Výrobca: Agriprom Stallmatten B.V. NL-7730 AH Ommen Podložka so zelenou nepremokavou povrchovou rohožou ako metráž, pozostáva zo 4 vrstiev polypropylénu, hrúbka 1,0 mm, povrchová vrstva tkaná štruktúra, hmotnosť asi 30 kg/m2. Dodávané tvary: matrace v šírke 100 cm, 135 cm, 170 cm alebo 190 cm. Garancia: 5 rokov Výhody: Tvarovateľnosť a elastickosť veľmi dobrá, pri ležaní, líhaní a vstávaní vhodné pre zvieratá, pevnosť pri testovaní a v praxi dobrá, zvieratá ju obľubujú, účinná dezinfekcia a čistenie možné. Slabé stránky: neexistuje koncepcia na recykláciu, pri dlhodobom pokuse trvalá deformácia 22 mm. Arntjen matrace pre kravy Comfy Cushion 91,30 DM/m2 vrátane DPH Výrobca: Arntjen GmbH, D-26180 Rastede Podložka do maštalí s bielou krycou rohožou z polyesteru, metráž, hrúbka 1,0 mm, povrch tkaná štruktúra, hmotnosť asi 0,5 kg/m2. Podložka (matrac): na každý úsek rohože dva asi 170 cm dlhé a asi 7 cm hrubé hadice z polypropylénu plnené granulátom z gumy, druhá vrstva propylénu obopína hadice a drží ich dohromady v 16 cm vzdialenosti. Hmotnosť asi 28 kg/m2. Dodávané tvary: matrace o šírke 170 cm, povrchová vrstva metráž až do 100 m. Garancia: 5 rokov Výhody: tvarovateľnosť a elastickosť veľmi dobrá, pri ležaní, líhaní a vstávaní veľmi vhodné pre zvieratá, pevnosť pri testoch a v praxi dobrá, zvieratá si ju s obľubou vyberajú na ležanie. Slabé stránky: neexistuje koncept na recykláciu, pri dlhodobom pokuse stála deformácia 36 mm, účinná dezinfekcia a čistenie možné len v obmedzenom rozsahu. Nákladné testovanie Pri všetkých testovaniach zariadenia maštalí v rámci DLG (Nemecká poľn. spoločnosť) boli a sú najdôležitejšími kritériami ochrana zvierat a vhodnosť pre zvieratá. Tak sa napríklad pri elastických typoch podláh už 23 rokov vykonávajú testy na zistenie, ako často si zvieratá vybarajú ten-ktorý typ podlahy. Na dokumentáciu toho, aké nákladné a obsiahle sú takéto testy, slúži nasledujúci komentár. Testy sa robia v poľnohospodárskom podniku Haus Dusse, v maštali so 6 ležoviskovými boxami. Štyri ležoviská sú vybavené pokusnými podlahami, 4 kontrolnými gumovými podložkami. Po inštalácii a navykacej minimálne dvojtýždňovej dobe sa realizuje pozorovanie 4 kráv pomocou videa, a to po dobu 7 dní. Kravy majú k dispozícii všetkých 8 boxov. Po vyhodnotení videokaziet (asi 1 týždeň) sa môžu stanoviť priemerné doby státia a ležania a priemerné periódy ležania v pokusných a kontrolných boxoch. Aby sa v rámci testovania dosiahlo veľmi dobré hodnotenie ohľadne správania sa zvierat pri výbere boxu, musia zvieratá vyše 80% času státia a ležania stráviť na pokusných podložkách. V priebehu testovania realizovali výrobcovia na dvoch z piatich testovaných podláh na základe výsledkov testu určité zlepšenia. Z toho vyplýva, že testovanie je tak pre výrobcu, ako aj pre poľnohospodára, ktorý chce kúpiť kvalitný výrobok, veľmi účelné a zmysluplné. Nakoľko nie všetci výrobcovia prijali pozvanie na testovanie svojich výrobkov v roku 1997 a na trhu sú už aj nové výrobky, chce DLG v testovaní pokračovať. (použité firemné materiály) |Naspat| Slovenska polnohospodarska kniznica Pripomienky slpk@uniag.sk